Slovensko má na dosah 20-tisíc nových miest

Minimálne 20-tisíc nových pracovných miest do roku 2020. Túto ambíciu predstavil na diskusnom fóre HNClubu organizovanom Hospodárskymi novinami štátny tajomník ministerstva hospodárstva Rastislav Chovanec. Nové miesta by na Slovensku mali priniesť centrá zdieľaných služieb, takzvané shared service centrá. „Druhý pilierom našej ekonomiky by popri priemysle mohli byť tie doplnkové služby s vysokou pridanou hodnotou. To bude vytvárať druhý pilier stability aj pre investorov z priemyslu,“ dodal Chovanec.

To, že zdieľané centrá prinesú nové pracovné miesta, potvrdil aj riaditeľ technologických centier Accenture strednej a východnej Európy Tomáš Volek.
Nové miesta môžu vznikať najmä vďaka rozširovaniu prevádzok etablovaných investorov, ale aj vďaka podnikom, ktoré majú na Slovensku prevádzky v iných oblastiach, vymenoval generálny riaditeľ Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu Róbert Šimončič. „Vidíme však záujem aj úplne nových investorov. Rozpracované máme v súčasnosti asi dva až tri projekty, ktoré vyzerajú reálne a majú dobrú šancu,“ poodkryl pozadie vzniku nových miest Šimončič.

Stále dôležitejšie
Všetci sa však zhodujú, že mladých a kvalifikovaných ľudí by mohlo byť na Slovensku omnoho viac. Napríklad Accenture má vo svojich bratislavských centrách aktuálne otvorené desiatky pozícií pre IT profesionálov či ľudí ovládajúcich cudzie jazyky, ktoré však nie je vždy jednoduché obsadiť vhodnými kandidátmi. „Na to, čo by sme dokázali zo Slovenska exportovať, by bol potrebný dvojnásobok ľudí, než máme v súčasnosti,“ uviedol Volek. Zahraničné firmy na Slovensko láka lacná, ale kvalifikovaná pracovná sila. „Problémom oproti iným krajinám však môže byť menší slovenský trh. Preto sa Slovensko nachádza až v druhej vrstve krajín, z ktorých vyberajú nadnárodné firmy lokality pre svoje centrá,“ vysvetlil Volek. V prvej vrstve sa nachádza Česko, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko.

Rozkvet shared servis centier nastal na Slovensku pred pár rokmi spoločne s celosvetovým rozširovaným tohto fenoménu. Nadnárodné firmy otvárajú v krajinách špecializované pobočky, ktoré zabezpečujú rôzne agendy – účtovníctvo, poradenstvo či rôzne finančné a administratívne služby. Ich cieľom je znižovanie nákladov materských firiem. „Shared servis centrá majú pre nás viacero pridaných výhod. Jednak sú to služby, čo má v rámci našej štruktúry ekonomiky, kde je dominantný priemysel, pridanú hodnotu, pretože vytvárajú de facto taký druhý pilier ekonomiky. A takto dokážeme na Slovensku vyvažovať zameranie na priemysel,“ vysvetlil Chovanec. Ich ďalšou výhodou je podľa neho to, že zamestnávajú hlavne mladých ľudí. „Ďalej je to veľmi kvalifikovaná práca, ktorá je takmer celá zameraná na export, čo zase pomáha našej obchodnej bilancii,“ dodáva.

Malý záujem o technické odbory
Kľúčovú rolu v rozvoji hrajú aj slovenské univerzity. Tie často bojujú s nízkym počtom záujemcov o technické a IT obory. Výber firiem tak neovplyvňuje len malý slovenský trh, ale aj nezáujem mladých ľudí o technicky zamerané odbory. „V týchto oblastiach je nedostatok študentov. Firmy potrebujú možno až trojnásobne viac ľudí, ako máme záujemcov o štúdium,“ povedal rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer. Problém podľa neho tkvie v systéme financovania vysokých škôl. „V týchto oblastiach nemáme dosť finančných zdrojov na financovanie učiteľov. Vysoké školy reagujú na záujem pomaturitného vzdelávania, nie na potreby trhu práce po skončení školy,“ vysvetľuje. Preto je podľa neho nevyhnutné zmeniť systém. „Musíme sa vrátiť do základných a stredných škôl, kde sa objem matematiky za posledných dvadsať rokov zredukoval na polovicu,“ dodáva. Pomôcť by mohlo, keby sa matematike a prírodným vedám vrátila popularita a ľudská tvár už na nižších stupňoch vzdelávania.

Sú to miesta pre ľudí s vyšším vzdelaním
Rastislav Chovanec, štátny tajomník ministerstva hospodárstva

Ako hodnotíte záujem firiem o Slovensko?
Je veľmi dobré, že o Slovensko majú záujem firmy, ktoré pôsobia nielen v priemysle, ale aj v službách a ešte špecificky v službách s vysokou pridanou hodnotou, ako dnes poskytujú biznis servis centrá. Z môjho pohľadu nám vytvárajú akýsi druhý pilier ekonomiky a dokážeme takto vytvárať pracovné miesta aj pre ľudí s vyšším vzdelaním. A to všetko pôsobí hlavne pozitívne na to, že ľudia ostávajú na Slovensku a vytvárajú sa nové pracovné miesta.

Čo k nám láka tieto firmy?
Dôvody sú rôzne, medzi všeobecné by som zaradil to, že tu nachádzajú vzdelanú mladú silu. Dnešní mladí ľudia, ktorí vyšli zo školy, hovoria dvomi cudzími jazykmi a k tomu majú nejaké vzdelanie ekonomického alebo technického charakteru. Ale ak ho aj nemajú, dokážu sa veľmi rýchlo rekvalifikovať. To znamená, že sa dokážu za tri až štyri mesiace naučiť nové procesy, a tak sú pre tie firmy užitočnými zamestnancami. Ďalší dôvod je, že sú ešte stále lacnejší než niekde v západnej Európe, aj keď ten trend sa približuje. A myslím si, že pri niektorých platových činnostiach sa táto platová rovina časom úplne vyrovná. Ďalším dôležitým argumentom je naša geografická poloha, ale aj časové pásmo. Zo Slovenska môžete obsluhovať firmy, ktoré majú oproti nám časový posun. A firmy nám aj dávajú spätnú väzbu, že je pre nich dôležitá ekonomická a politická stabilita. Nemáme tu politický problém, nemáme veľa štrajkov a máme euro, čo je pre nich veľmi výhodné.

Nebojíte sa, že by časom mohla nastať zmena trendu a firmy sa začnú obracať na krajiny, kde je pracovná sila lacnejšia, keď tu my budeme mať čoraz drahších a kvalifikovanejších ľudí?
To závisí od toho, čomu sa chcú venovať. Myslím si, že toto je pre nás skôr príležitosť a vidíme to aj na príklade tých firiem, ktoré na Slovensku už pôsobia. Keď vidia kvalitu pracovnej sily a ako rýchlo sa naši ľudia dokážu učiť, prichádzajú sem s aktivitami, ktoré majú väčšiu pridanú hodnotu a vyžadujú si odbornejšie pôsobenie. Najzákladnejšie oblasti, ako bolo jednoduché call centrum, samozrejme, presunú do zahraničia, ale to už asi nie je ani typ práce, ktorý by sme chceli na Slovensku významne podporovať. Skôr naopak, firmy, ktoré sem prišli s jednoduchými aktivitami, sa teraz rozvíjajú a sú to oveľa komplexnejšie modely. Takže z môjho pohľadu je to pozitívny trend.

Musíme vrátiť matematike ľudskú tvár
Robert Redhammer, rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave

Prečo je na Slovensku nízky záujem mladých ľudí o technické odbory?
Záujem je, ale mohol by byť väčší. Myslíme si, že vieme poskytnúť kvalitné vzdelávanie väčšiemu počtu mladých ľudí v technických odboroch, ale aj v informatike a v klasických odboroch, ako sú strojárstvo, stavebníctvo, chémia a podobne.

Sú naši ľudia dostatočne kvalifikovaní, keď vyjdú zo školy?
Myslím, že to práve súvisí s tým, že čisto technicky, skutočne technicky vzdelaných ľudí je málo. U nás sú mnohé študijné programy orientované trochu manažérsky a trochu „soft“ a v konštrukčných odboroch je študentov málo. A preto práve lákame a voláme študentov, aby prišli študovať techniku, a potom budú mať veľmi dobrú prácu, veľmi dobré zamestnanie aj plat. Je to skvelá perspektíva, len musia prísť študovať tie správne odbory.

Čo by sa podľa vás malo na Slovenku v tomto smere zmeniť?
Zmeniť sa dá všeličo, keď sa chce. Jedna vec je zmeniť financovanie vysokých škôl, trochu zobrať ohľad na to, ako sú ktoré študijné programy žiadané z hľadiska priemyslu, a tie viac podporiť. Aby bol jasný signál aj pre mladých ľudí, ktorí idú študovať, že čo sú tie témy, ktoré potom v rámci ich zamestnania budú vyhovovať zamestnávateľom. Druhá vec je, že by sa mala trochu zlepšiť výučba matematiky v základných a stredných školách. Hlavne dať matematike takú priateľskosť, ľudskú tvár a zaujímavosť, aby sa mladí ľudia učili matematiku radi. A nielen učili, ale aby prichádzali k tým zručnostiam prirodzenou formou.

Viac absolventov technických škôl
Tomáš Volek, riaditeľ technologických centier Accenture v regióne CEE

Plánuje vaša spoločnosť nejakú novú investíciu alebo ďalšie rozširovanie pracovných miest?
Naša spoločnosť Accenture pôsobí na Slovensku už od roku 1991, keď tu začala poskytovať služby naša poradenská divízia. Naše dve delivery centrá sme tu založili v roku 2003, respektíve 2004, a teraz máme v oboch približne 1 400 ľudí. Možno s výnimkou krízy počas rokov 2008 – 2009 každý rok rastieme. To znamená, že naša investícia sa nekončí a každý rok pôjdeme trochu ďalej.
Ako sa vám podniká na Slovensku?
Z toho hľadiska, že Slovensko je súčasťou Európskej únie, sme súčasťou eurozóny, kultúrne máme relatívne blízko ku krajinám západnej Európy, kam exportujeme naše služby a sú tu šikovní ľudia, sa nám tu podniká dobre. Samozrejme, ako vždy je čo zlepšovať, napríklad v oblasti byrokracie či investovania do vzdelania.
Je tu aj diskusia o tom, s akou úrovňou praxe vychádzajú mladí ľudia zo škôl. Nemáte problém na Slovensku zohnať kvalifikovaných ľudí?
Máme, asi ako každý. Nie je to však úplne len o tých školách, je to aj o množstve ľudí, ktoré sú tie školy schopné produkovať v odbore, ktorý nás zaujíma. My sme orientovaní na technické školy alebo absolventov, ktorí ovládajú cudzie jazyky a určite by sme uvítali viac takýchto absolventov. Samozrejme, každá firma si musí čerstvých absolventov trochu doučiť, aby vedeli to, čo daná firma potrebuje. A na to sme pripravení. Takže my by sme len uvítali väčší počet jazykovo dobre vybavených a technických, univerzitne vzdelaných študentov.