Čo majú spoločné šéf veľkej priemyselnej firmy, majiteľ siete reštaurácií a startupista? Všetci sa dostali do rebríčku 10 najúspešnejších manažérov tohto a minulého roka, ktorý zostavili Hospodárske noviny. O ich ceste k úspechu a plánoch, ktoré sa týkajú napríklad expanzie do zahraničia, sa dočítate na stranách 13 a 14.
Jaroslav Patka, generálny riaditeľ závodov INA Skalica a INA Kysuce
Dva závody, ktorým šéfuje Jaroslav Patka, u nás zamestnávajú súhrnne viac ako 8-tisíc ľudí. Skalický je podľa počtu zamestnancov jednotkou a kysucký dvojkou medzi dodávateľmi automobiliek. A stále rastú. V tomto roku vytvoria dvesto pracovných miest. Nemecká skupina Schaeffler, do ktorej závody patria, sa totiž rozhodla u nás masívne investovať. „Plánujeme rozšíriť naše pôsobenie o vývojové centrá, v ktorých budeme vyvíjať nové produkty z výrobného portfólia. Od tohto kroku očakávame ďalšie upevnenie nášho postavenia na trhu,“ hovorí Patka. Vzniknúť má u nás aj Finančné centrum zdieľaných služieb pre celú Európu. Nemci do závodov pod vedením Patku vlani preinvestovali 110 miliónov eur a v tomto roku to má byť ďalších 65 miliónov. Patka navyše rozvíja spoluprácu aj s vysokými školami, predovšetkým so Žilinskou univerzitou.
Štefan Rosina, predseda Predstavenstva Matadora Holding
Matador aj v náročných ekonomických podmienkach ukázal, že príležitostí na rozvoj je dosť, len sa treba poriadne poobzerať. Strojársky holding totiž expanduje do Ruska, kde postaví závod v Nižnom Novgorode. Pre tamojšie závody automobiliek Volkswagen a ruskej firmy GAZ bude dodávať zvárané zostavy. Objem výroby by mal dosiahnuť štyri milióny eur ročne. Prácu si tu okrem ruských technikov nájdu aj špecialisti zo slovenskej firmy. Okrem toho Matador na kľúč dodal tamojšiemu závodu Volkswagen aj výrobnú linku s kapacitou 400 áut denne. Strojársky holding posilnil aj svoju pozíciu v Českej republike. V Liberci by mal do konca tohto roka postaviť v poradí už druhú zvarovňu v hodnote 20 miliónov eur.
Vladimír Levarský, generálny riaditeľ OMS
Bývalý stredoškolský učiteľ dokázal z malej senickej firmy vybudovať globálneho výrobcu svietidiel. Vyváža už do vyše 120 krajín a aj v uplynulých mesiacoch svoju pozíciu posilnil, čo mu prinieslo titul Podnikateľ roka. Firme sa podarilo vrátiť aj na trhy v Poľsku a Rusku, z ktorých musela v minulosti vycúvať. V Rusku OMS ťaží z prechodu na LED technológie a nízkej ceny, v Poľsku je to zapojenie sa do projektového biznisu. Má tam dodávať svietidlá pre sieť outletov. „Dodávky do Ruska sa vlani výrazne zvýšili a v tomto roku očakávame nárast až na trojnásobok. V Poľsku očakávame taktiež významný rast, možno až na úrovni päťnásobku,“ hovorí spokojne Levarský.
So svojou spoločnosťou OMS pritom začínal v garážových podmienkach. Dnes jeho firma v obci Dojč neďaleko Senice zahŕňa komplex výrobných hál, ako aj výskumno-vývojové centrum. Jadrom biznisu spoločnosti OMS je aktuálne Európa, najmä Nemecko, Francúzsko, Škandinávia a Veľká Británia.
Peter Štecko, šéf gastronomickej skupiny Medusa Group
Najväčšia gastronomická sieť na Slovensku sa v minulom roku rozšírila aj za hranice. V centre hlavného mesta Rakúska totiž otvorila vlastnú reštauráciu. Začiatkom budúceho roku plánuje otvoriť aj prvú pobočku v Prahe a v pláne je aj ďalšia reštaurácia vo Viedni. K tomu Medusa Group získala aj lukratívnu zákazku od automobilky Volkswagen, pre ktorej závody v Bratislave a Martine bude prevádzkovať sedem jedální. Generálnemu riaditeľovi skupiny Petrovi Šteckovi to však nestačí. Vykročiť chce aj mimo Bratislavy. V každom väčšom slovenskom meste plánuje otvoriť vlastnú pivársku reštaurácia. Investícia by tak mala výrazne prekročiť 10 miliónov eur.
Dominik Balogh, spoluzakladateľ spoločnosti M.dot
Založiť startup, o tri mesiace získať od investorov pol milióna eur a o osem mesiacov celú firmu predať za mnohonásobne vyššiu sumu. To, čo vyzerá ako scenár z filmu, sa podarilo 25-ročnému Dominikovi Baloghovi. Košičan je spoluzakladateľom startupu M.dot, ktorá umožňuje firmám vytvárať webové stránky v smartfónoch. Balogh firmu založil v júni minulého roku spolu s Čechom Pavlom Serbajlom a hneď zaujali investorov. Presunuli sa preto do amerického Silicon Valley, vďaka čomu už v septembri získali zdroje vo výške 523-tisíc eur. Ich produkt si následne všimla americká spoločnosť GoDaddy, ktorá je významným registrátorom internetových domén a vo februári M.dot kúpila. Výšku transakcie ani jedna strana nezverejnila, ale podľa odhadov by sa mala pohybovať na úrovni 11 miliónov eur.
Vladimír Soták
Silný muž Horehronia Vladimír Soták si získal uznanie slovenských top manažérov. Predseda Predstavenstva Železiarní Podbrezová sa stal na základe prieskumu poradenskej spoločnosti PwC Najrešpektovanejším generálnym riaditeľom na Slovensku. Soták je jedným z mála podnikateľov, ktorí v rámci privatizácie v 90. rokoch získali veľké firmy, a tie potom udržali nad vodou. Železiarne Podbrezová s 3 500 zamestnancami sú po košickom U.S. Steel druhou najväčšou hutníckou fabrikou. „O ankete som sa dozvedel až po jej skončení, a preto si myslím, že táto otázka patrí tým, ktorí ju hodnotili,“ povedal pre HN o ankete Soták. Soták má dobré vzťahy s premiérom Robertom Ficom. K vláde je však aj kritický. „Veľmi ma mrzí, že v roku 2012, ale ani v tomto roku nebola razantne naštartovaná reforma verejných výdavkov, školstva zvlášť,“ hovorí. Prekážajú mu aj vysoké ceny elektriny a skutočnosť, že vláda prerozdeľuje príliš veľa peňazí z eurofondov malým firmám.
Vlastimil Kalinec, riaditeľ Mincovne Kremnica
Nie je veľa štátnych spoločností, ktoré končia pravidelne v čiernych číslach a získavajú zákazky v zahraničí. Jednou z mála je Mincovňa Kremnica, na ktorej čele stojí Vlastimil Kalinec. Vlani získala kontrakt na razenie mincí v Guatemale v hodnote takmer 8 miliónov eur a zákazky dostala aj v ďalších krajinách ako Slovinsko, Tunisko, Guatemala a Bangladéš. V úspešnom ťažení pokračovala Kremnická mincovňa aj v tomto roku. Na Srí Lanke sa jej podarilo prelomiť 198 rokov trvajúci monopol britskej mincovne na razenie mincí, čo jej prinieslo zákazku za 4,6 milióna eur. Okrem toho uspela firma aj v tendri na výrobu mincí pre Nikaraguu v hodnote milión eur. Kalinec si za svoje služby v Mincovni Kremnica pripísal aj slušný plat, keď v roku 2011 zarobil až 130-tisíc eur. Dôvodom je vysoká ročná odmena, ktorá je nadviazaná na zisk mincovne. Ten bol v danom roku 1,4 milióna eur.
Maroš Krajčí, generálny manažér HC Slovan Bratislava
Hokejový Slovan obohatil Kontinentálnu hokejovú ligu. Nie športovými výkonmi, hoci aj tu slávil úspech postupom do playoff, ale najmä biznisovo. Obchodný a marketingový model Slovana patrí v KHL medzi to najlepšie. Bratislavský klub ako jediný v lige predáva lístky cez aukcie. Niektorí fanúšikovia síce protestovali, keď ceny prudko vzrástli. Na druhej strane je však tento systém v istom zmysle spravodlivý. Konečné ceny si v ňom totiž určujú samotní diváci, nie klub. Tomu sa pod vedením Maroša Krajčího aj výrazne zvýšili príjmy. Slovan bol magnetom pre divákov a tí boli v aukciách ochotní zaplatiť podstatne viac, ako bola hodnota vstupeniek na začiatku sezóny. Podľa odhadov mohli príjmy zo vstupného pokryť najmenej 20 percent z desaťmiliónového rozpočtu. A záujem pokračuje. Vďaka ošiaľu si mohol Slovan dovolil zvýšiť ceny permanentiek, na poklese predaja sa to však neprejavilo. Podľa klubu je dnes k dispozícii posledných pár desiatok z pôvodných päťtisíc, ktoré sa dostali do predaja.
Branislav Cvik, spolumajiteľ a predseda Predstavenstva Banskobystrického pivovaru
Kúpiť skrachovaný pivovar so zlou povesťou, a napriek tomu pokračovať s tou istou značku sa zdá ako šialený nápad. Branislav Cvik sa na to so spoločníkom Ľubomírom Vančom dal. V roku 2007 kúpili Banskobystrický pivovar a ponechali si značku Urpiner. Počas prvých dvoch rokov museli do pivovaru výrazne investovať, no napriek tomu sa im podarilo udržať ho v čiernych číslach. Banskobystrický pivovar stavil na tradičnú výrobu piva, čím sa podľa Cvika snažia odlíšiť od unifikovaných „europív“. To im vlani prinieslo striebornú medailu na deviatom ročníku pivnej degustačnej súťaže European Beer Star 2012, kde sa presadilo v konkurencii rekordných 1 366 vzoriek piva zo 45 krajín. Spoločnosť aktuálne plánuje vlastnú plechovkovú linku, kde chce plniť do plechoviek ďalšie ochutené pivá.
Ľuboš Lopatka
Ľuboš Lopatka ukázal, že aj taký štátny kolos, akým je Sociálna poisťovňa, možno riadiť efektívne a priniesť do nej firemné zmýšľanie a proklientsky prístup. Od svojho nástupu na čelo poisťovne v roku 2010 sa pustil do razantných zmien. Znížil počet pracovníkov, škrtil náklady na prevádzku a tvrdo postupoval voči neplatičom odvodov. Aj vďaka tomu skončila Sociálna poisťovňa v prvom roku jeho pôsobenia v pluse 121 miliónov eur a na poistnom vybrala historicky najviac. Medzi jeho najznámejšie opatrenia patrilo zrušenie úradných hodín. Ako tvrdil, úradné hodiny a pracovný čas by mali byť identické. V zlepšovaní hospodárenia pokračoval Lopatka aj v roku 2012, no po nástupe Ficovej vlády svoju stoličku dobrovoľne opustil. Nechcel vraj, aby niekto začal kaziť jeho prácu. Skúsenosť v Sociálnej poisťovni mu stačila a do štátnej sféry sa podľa vlastných slov už nechystá vrátiť. Aktuálne stojí na čele spoločnosti Svet zdravia, ktorá patrí finančnej skupine Penta. Firma zastrešuje regionálne nemocnice v Košickom, Prešovskom a Trenčianskom kraji. Ako skúsený krízový manažér dostal za úlohu ich zefektívniť.