StoryEditor

Briti môžu otvoriť Pandorinu skrinku

11.02.2016, 23:00
Dohoda Británie s EÚ vytvorí precedens. Ďalšie krajiny môžu prísť s vlastnými požiadavkami a nárokmi.

Hrozba Brexitu núti Európsku úniu brať požiadavky Veľkej Británie vážne. Minulý týždeň sa britskému premiérovi Davidovi Cameronovi a predsedovi Európskej komisie Donaldovi Tuskovi podarilo vyrokovať pre ostrovnú krajinu možnosť obmedziť sociálne dávky prisťahovalcom, hoci nie za takých podmienok, ako Briti pôvodne mienili. Tusk označil dohodu s veľmocou za „veľmi krehkú“ a nádej vkladá do summitu v Bruseli, na ktorom sa budúci týždeň zídu členovia únie. Ak sa Británia s predstaviteľmi EÚ dohodne a vyrokuje si zmeny, vznikne precedens, ktorý sa môžu pokúsiť využiť aj ďalší členovia. „Určite je to niečo, čo môže pootvoriť Pandorinu skrinku,“ hovorí Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky.

Zvýhodnení

Ak Cameron odíde z budúcotýždňového stretnutia s novou dohodou, viaceré krajiny, strany a hnutia by to mohli vziať ako povzbudenie. „Fakt, že David Cameron vyslovil viacero požiadaviek a všetky sa riešia, vytvára politický precedens,“ povedal pre Bloomberg Vincenzo Scarpetta, politológ z londýnskeho think tanku Open Europe.

Británia však mala v histórii únie vždy špecifické postavenie. „Krajina už má nejaké zvýhodnenia pokiaľ ide o príspevky do EÚ, má tiež najviac výnimiek. Na druhej strane pokiaľ ide o otázky, ktoré zasahujú napríklad do voľného pohybu osôb, ktoré majú potenciál mať diskriminačný charakter, je to ústupok zo základného princípu voľného pohybu, a to môže otvoriť požiadavky iných štátov,“ myslí si Kruliš. Práve preto o postoji iných členských štátov rozhodne definitívny výsledok.

Nutné zmeny

Zahraniční odborníci sa zhodujú, že európsky blok bude silnejší s Britániou, no snaha ostatných členov nasledovať príklad Britov by mohla mať na úniu destabilizačný efekt.

Podľa Kruliša situáciu zmierňuje charakter požiadaviek ostrovného štátu:„Snahou Británie je formulovať požiadavky viac-menej všeobecne. Teda využiť ich môže aj iný štát, ak splní podmienky. Môžu byť aj v záujme iných členov.“

Základy európskej ekonomiky sa otriasli počas dlhovej krízy, migračná kríza zase skúša sociálnu štruktúru. Problémy nahrávajú do karát mnohým euroskeptickým hnutiam a stranám, ktoré by sa mohli snažiť vybojovať v rámci únie výnimky aj pre seba. „Dá sa určite povedať, že Európsku úniu čakajú zmeny. V takejto podobe už narazila na limity rastu. K nejakým zmenám bude musieť dôjsť a tá debata o zmene podoby a vnútorných nastavení tu nie je len kvôli utečencom,“ uzatvára politológ Tomáš Koziak.

Ktoré krajiny by mohli mať voči únii požiadavky

Britský premiér David Cameron a predseda Európskej komisie Donald Tusk intenzívne hľadajú riešenie, ktoré by zamedzilo potenciálnemu Brexitu, odchodu Británie z Európskej únie. Po minulotýždňových stretnutiach získala Británia právo obmedziť vyplácanie dávok cudzincov, hoci nie podľa Cameronovho návrhu. Odvrátenie referenda, v ktorom budú mať občania možnosť rozhodnúť o budúcnosti krajiny, ktoré je predbežne stanovené na koniec roka 2017, je však ešte v nedohľadne. Cameron chce získať väčšie zábezpeky v oblasti ekonomiky, istotu, že kroky na zjednocovanie finančnej únie nebudú uplatňované na krajiny mimo eurozóny a nebudú sa zapájať ani do záchranných nástrojov v rámci menovej únie. Briti tiež žiadajú väčšie práva pre domáce parlamenty blokovať legislatívu EÚ.

Dánsko** – V minuloročných voľbách získala populistická protiimigračná Dánska ľudová strana pätinu hlasov. Severská krajina, ktorá je pre migrantov v súčasnosti populárna, hoci menej ako susedné Švédsko, má na Európsku úniu podľa odborníkov podobný pohľad ako Británia. Ak preto Briti na úniu zatlačia ešte viac, aby mali väčšiu kontrolu nad sociálnymi dávkami, je možné, že u Dánov nájdu podporu.

Fínsko** – Priemerný postoj obyvateľov škandinávskej krajiny je od ostatných severských a západoeurópskych krajín rozdielny. Ak by sa Fíni pokúšali presadiť nejaké referendum, pravdepodobne by sa týkalo zosilnenia centralizovanej moci Európskej komisie, a teda oslabenia moci vlád v členských štátoch. Podľa politológov by to viedlo k väčšej možnosti únie kontrolovať, prípadne trestať krajiny, ktoré porušujú pravidlá.

Poľsko**– Poľsko bolo v posledných rokoch naklonené politike Európskej únie, koniec koncov súčasný predseda Európskej komisie Donald Tusk je bývalý poľský premiér. V minuloročných parlamentných voľbách si však Poliaci zvolili stranu Právo a spravodlivosť, jej podpredsedníčka Beata Szydlo je súčasná premiérka. Vládnuca strana však pôsobí skôr proti upevňovaniu EÚ, jedným zo spôsobov je napríklad opakované odmietanie vytvorenia spoločnej obrannej politiky v úniu. Špekuluje sa, že v budúcnosti by sa Poľsko mohlo pokúsiť o zvrátenie pravidla, že všetky členské krajiny EÚ, s výnimkou Británie a Dánska, musia časom prijať jednotnú menu euro.

Maďarsko**– Maďarský premiér Viktor Orbán sa netají tým, že by najradšej zamedzil kontrolu Európskej únie nad domácou politikou. Najpálčivejšími oblasťami vzťahu člena a inštitúcie sú finančné regulácie a otázky demokracie. Orbán by radšej videl úniu ako priestor s ešte oveľa voľnejším obchodovaním.

Taliansko** – Južania na čele s premiérom Matteom Renzim hľadajú väčšiu integráciu v rámci eurozóny, ktorá by bola odpoveďou na záchranu eura a zároveň aj na narastajúci tlak na taliansky rozpočet i na rastúcu podporu euroskeptického Hnutia piatich hviezd. Taliansko by chcelo väčšiu flexibilitu míňania. Väčšia integrácia by v konečnom dôsledku mohla vyžadovať zmeny v súčasných zmluvách v EÚ.

Francúzsko*** – Silným hlasom vo Francúzsku je Marine Le Penová, predsedníčka konzervatívnej strany Národný front. Le Penová spája zvyšovanie integrácie v únii s problematikou prisťahovaleckých práv vo Francúzsku. Ak by jej hlas mal v prístupe Francúzska k politike EÚ akýkoľvek vplyv, mohlo by to mať ďalekosiahle dôsledky. Ak však váhu mať nebude, predstavitelia frankofónnej krajiny smerujú k upevňovaniu jednoty eurozóny.

Španielsko*** – Počas vyjednávania Británie s úniou o možných zmenách sa k životu prebral dlhotrvajúci konflikt v Španielsku. Prezident katalánskeho regiónu Carles Puigdemont uviedol, že únia sa stáva flexibilnejšou a dohody s britským premiérom Davidom Cameronom naznačujú, že „má kapacitu prísť s návrhmi“.

01 - Modified: 2008-02-06 08:26:00 - Feat.: 0 - Title: Minister Mikolaj odštartoval Testovanie 9
01 - Modified: 2024-09-30 09:33:04 - Feat.: - Title: Práca v Británii sa po brexite sťažila. Východoeurópanov nahradili ľudia z bývalých kolónií 02 - Modified: 2024-09-17 09:04:38 - Feat.: - Title: Britský obchod s Európskou úniou stále trpí v dôsledku brexitu 03 - Modified: 2024-09-16 11:19:59 - Feat.: - Title: Británia pokukuje po reštarte brexitu. Tak začnite niečo robiť, znie z Bruselu 04 - Modified: 2024-09-07 16:33:46 - Feat.: - Title: Britský premiér Starmer navštívil Dublin v snahe o obnovu vzťahov s Írskom a EÚ 05 - Modified: 2024-08-23 17:59:38 - Feat.: - Title: Čím skôr preč. Británia po brexite a náraste násilia stráca lesk. Čoraz viac Britov hľadá cestu von z Ostrovov
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
06. november 2024 00:33