Potvrdené. Chovatelia ošípaných by mali od roku 2015 dostávať oveľa vyššie dotácie, než pôvodne navrhovalo ministerstvo pôdohospodárstva. Obeťou tohto lobingu sa však stali chovatelia dobytka vo výkrme, ktorí by mali dostať o 30 percent nižšie dotácie. Dotácie sa skrátia tiež chovateľom oviec a kôz. Ministerstvo pôdohospodárstva už nové čísla stihlo zapracovať aj do svojho Akčného plánu pre rozvoj poľnohospodárstva na roky 2014 až 2020. Ten definuje nástroje, pomocou ktorých sa majú naplniť ambiciózne ciele súčasného agroministra Ľubomíra Jahnátka (Smer-SD). Agrorezort tvrdí, že viac podporil iba rozmnožovacie a šľachtiteľské chovy ošípaných. Predstavujú totiž významnú genetickú bázu.
Chovatelia ošípaných: Je to veľmi pozitívne
„Konečne máme ministra, navyše poľnohospodára, ktorý pochopil, že bez živočíšnej výroby rozvoj poľnohospodárstva nebude možný. Tento vývoj vnímam veľmi pozitívne,“ zhodnotil najnovší návrh predseda Zväzu chovateľov ošípaných Andrej Imrich. Skutočnosť, že si minister robí svoju prácu dobre, má dokumentovať medziročný nárast počtu ošípaných o 25-tisíc kusov. V minulosti bol pritom trend opačný. „Minister hneď od začiatku deklaroval podporu živočíšnej výrobe. Reakciou bolo, že aj slovenskí farmári sa začali opäť zaujímať o chov ošípaných,“ vysvetľuje tento nárast Imrich.
Chovatelia, ktorých sme včera oslovili, však ostávajú opatrní. Počty ošípaných nezvyšovali ani tento krok nateraz nezvažujú. „Všetko je to zatiaľ iba v polohe sľubov. Ak by sa aj naplnili, tak počet ošípaných budeme zvyšovať len veľmi mierne,“ hovorí predseda Poľnohospodárskeho družstva Hlohovec Anton Cebo. Počty podľa neho budú závisieť nielen od dotácií, ale najmä od vývoja cien bravčového mäsa na trhu. „Ak sa nepodarí stabilizovať ceny a budú klesať tak, ako teraz, potom naše straty nedokážu pokryť ani navrhované agrodotácie,“ upozorňuje Cabo. Dôvodom nízkych cien mäsa na našom trhu sú podľa neho najmä zahraničné dovozy.
Ako dodáva predseda družstva Dolný Lopášov Marián Šmacho, dôležité bude aj to, či sa v budúcnosti podarí zabezpečiť odbyt ošípaných. V súčasnosti sa totiž nemalé množstvo z nich vyváža do zahraničia.
Chovatelia prasníc by od roku 2015 mohli dostávať až 250 eur na 500 kíl živej váhy. Na ošípané, ktoré sú vo výkrme, by sa zas mala vzťahovať podpora 40 eur.
Chovatelia dobytka: Je to o lobingu a sympatiách
Chovatelia mäsového dobytka sa cítia znížením navrhovaných podpôr ukrivdení. „Celý vývoj je o lobingu a osobných sympatiách,“ myslí si predseda Zväzu chovateľov mäsového dobytka István Pomichal. Dôkazom tohto prístupu ma byť nielen výrazné zvýšenie podpôr chovateľom ošípaných, ale aj výrazne vyššie podpory na chov dojníc. Podľa Pomichala by však mala byť dotácia na dobytčiu jednotku jednotná. „Z dojnej kravy má chovateľ príjem každý mesiac, avšak z mäsovej len raz ročne,“ argumentuje. Systém jednotnej dotácie na dobytok plánujú zaviesť napríklad v Českej republike.
Podpory, ktoré chovateľom dobytka sľubuje ministerstvo v tomto roku, sú navyše podľa neho nereálne. Neodzrkadľujú totiž reálny stav mäsových kráv na Slovensku. Rezort balík peňazí určený na tento účel rozpočítal len na polovičné množstvo. Podobný problém podľa Pomichala hrozí aj v ďalších rokoch.
Možný problém naznačuje tiež hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec. Podľa neho ministerstvo vo svojich plánoch neráta s tým, že od budúceho roka by malo takmer 3-tisíc slovenských farmárov zo znevýhodnených oblastí chovať aj nejaké hospodárske zviera. Túto podmienku totiž najnovšie stanovila Európska únia pre farmárov, ktorí vlastnia akúkoľvek pôdu a chcú aj naďalej dostávať tzv. LFA platby. Teda podpory pre farmárov, ktorí farmárčia v menej úrodných oblastiach.
„Sú to pekné sumy, ktoré minister sľubuje. Tieto sľuby sa však nenaplnia. Čísla totiž nepustia,“ myslí si exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon (Most-Híd). Minister chce napríklad podporiť chov jednej dojnice sumou až 377 eur. To je trojnásobne viac ako dnes. Podľa Simona však pri svojich výpočtoch vychádza z podpory výrazne nižšieho počtu kráv, než je realita.