Slovensko je karikatúrou letectva v Európe. Letísk síce máme primerane (ak nie priveľa), no celý vývoj po rozdelení spoločného štátu z nich robí akurát tak útulok pre televízne štáby, ktoré oslavne dva razy do roka nakrúcajú emotívne príspevky o prílete Rusov do Popradu a odlete dovolenkárov z Bratislavy. A to je „trapas“.
Je trapas, že Bratislava je hlavným mestom, ktoré má najmenej leteckých spojení s inými metropolami Európy (po obnovení linky do Prahy sú dve, low-cost spoje bez reálnych prípojov sa nerátajú), je trapas, že v roku 2013 nie je možné ráno každý deň odletieť z Bratislavy do Košíc alebo Popradu na služobku a večer sa vrátiť späť. Je trapas, že do hlavného mesta päťmiliónového štátu sa vlastne oficiálne nedá dostať, lebo nie je na mape žiadnej z troch veľkých leteckých aliancií. Aktuálne to čiastočne lepí ČSA s novou linkou do Prahy, ktorá je (zatiaľ obmedzene) použiteľná na prestupy.
Danube Wings sú čerešničkou na torte. Na torte so skysnutým krémom, ktorým boli Slovenské aerolínie, Air Slovakia, SkyEurope či Slovakian Airlines.
Všetky projekty zlyhali.(Aj) pri Danube Wings sú dôvody prosté. Katastrofálny marketing zo strany dopravcov, šialené letové časy, nenormálne vysoké ceny. Jedinou šancou je, že Slovensko aspoň čiastočne rozlietajú bývalé spoločné aerolínie. Snáď by mohli – aspoň zo súcitu voči chronicky „letuneschopným“ bratom. Linke do Prahy a Košíc tlieskam a držím palce. No bez riadnej reklamy, rozumných cien, frekvencie a časov to nepôjde.
František Kvarda
šéfeditor lifestylových príloh HN