Prípad makléra Navindera Saraa, ktorý z domu svojich rodičov na londýnskom predmestí dokázal spôsobiť bleskový prepad akciového trhu, vyvolal tlak na reguláciu automatických obchodovacích systémov.
Až do tohtoročného apríla o ňom v londýnskej City, finančnom centre Britských ostrovov, takmer nikto nepočul. Keď minulý týždeň opúšťal nenápadný muž Navinder Singh Sara zadržiavaciu celu väzenia, poznal ho celý svet. A to nielen vďaka tomu, že sa ocitol v žalári, ktorým na brehu Temže prešlo mnoho slávnych osobností, napríklad mozog veľkej vlakovej lúpeže Bruce Reynolds alebo William Joyce, ktorý zradil Britániu nacistom.
Sarao má byť totiž tým, kto spôsobil doteraz nevysvetlený bleskový prepad americkej burzy. Síce po tom, čo mu sudca znížil kauciu z piatich miliónov na 50-tisíc libier, je znova (aspoň načas) na slobode, avšak pre amerického žalobcu zostáva agresívnym a nebezpečným manipulátorom.
V máji 2010 sa americké akciové trhy doslova vymkli kontrole. Burza klesla v priebehu niekoľkých minút o šesť percent. Aj keď sa v momente vrátila, tento takzvaný flash crash investorov vystrašil svojou veľkosťou, rýchlosťou a tým, že nedával absolútne žiadny zmysel. Vo svete sa v tom čase nič nedialo a prepad nebolo čím vysvetliť.
Po piatich rokoch však vyšetrovatelia vinníka našli. Podľa Američanov si v deň nečakaného prepadu burzy Sarao zarobil 879-tisíc dolárov. To však má byť len jeden z mnohých prípadov jeho päťročnej činnosti, keď manipuloval s trhmi. Za to obdobie si podľa žalobcov prišiel na 40 miliónov dolárov. Obvinený je z 22 podvodov, a keby bol zo všetkých uznaný vinným, posedel by si za mrežami dohromady 380 rokov.
Superrýchle roboty
Svoje geniálne finančné „zločiny“ pritom vykonával 36-ročný obchodník z nenápadného domu rodičov v londýnskej štvrti Hounslow, kde stoja príbytky indických a pakistanských prisťahovalcov a letisko Heathrow je tak blízko, že každú chvíľu nepočujete vlastné slovo. Potreboval na to len počítač a program, ktorého bol sám autorom.
Ten ako mnoho iných podobných systémov, ktoré využívajú aj veľké banky, dokázal zobchodovať kontrakty za kratší čas ako jedna sekunda, čoho normálny človek nie je schopný. Na dnešných trhoch sa týmto spôsobom uskutoční viac ako polovica obchodov, takže by sa mohlo zdať, že Sarao nevykonával nič mimoriadne. Lenže podľa žalobcov úmyselne vytváral veľký dopyt po kontraktoch známych ako e-mini, ktoré sledujú ceny amerických a iných akcií.
Vtip bol v tom, že skôr než na jeho dopyt stihol niekto zareagovať, Saraov robot ju zrušil. Trhy však aj tak zaznamenali, že niekto zháňa veľké množstvo kontraktov, roboty iných obchodníkov na to skočili, začali nakupovať a vyhnali cenu vysoko. Tým, kto im cenné papiere za vysokú cenu predal, potom nikto nebol iný ako Sarao.
Aj keď nie je podobný postup legálny, rad obchodníkov ho používa. Sarao však mal vytvoriť taký šikovný program, ktorý zmiatol iné roboty, a tým získal v „manipulácii“ výhodu.
Pravda je, že Sarao nie je typický chamtivý bankár, ako si ho predstavujeme – obklopený drahými autami a žijúci v luxuse. Podľa jeho bývalých kolegov zo spoločnosti Futex bol až patologicky šetrný.
Kupoval si sendviče až popoludní v zľave, aby za obed ušetril 50 pencí, spať chodil o štvrtej ráno a vstával napoludnie, aby stihol obchodovanie na amerických burzách. Keď sa ho jeden z kolegov, ktorý si kúpil drahé bugatti, spýtal, prečo nemá auto, odpovedal, že nevie riadiť.
Ale ako obchodník na burze bol výnimočný. Ako povedal jeho bývalý kolega z Futexu Miltos Savvidis:„Ten chlap mal gule. Otváral veľké pozície a nebál sa ísť do rizika.“ Sedel vraj vždy bokom od ostatných a na konci každého dňa patril medzi najlepších obchodníkov. Denne pretočil niekoľkonásobne viac kontraktov ako jeho kolegovia. Ďalší z jeho bývalých spolupracovníkov Leif Cid to potvrdzuje:„Nikto neobchodoval tak ako on. Pretočil v jednom období potrebných 1000 či 1500 kontraktov. Všetko o jeho šetrnosti je pravda, nosil stále to isté oblečenie a do práce prichádzal neskoro, aby nešiel v špičke a ušetril.“
Za nejaký čas ho práca pre Futex omrzela. Vo firme museli obchodníci časť svojich zárobkov odovzdávať a to sa mu nepáčilo. Prešiel teda k CFT, kde mal oveľa väčšiu voľnosť. Po svojom nástupe vraj vyhlásil, že chce byť najlepším obchodníkom na svete. „Prichádzal a odchádzal, ako sa mu zachcelo,“ povedal agentúre Bloomberg jeden zo zamestnancov CFT. A práve v tom čase začali podľa vyšetrovateľov manipulácie s trhom.
Drobný muž v mikine s čiernou kapucňou počúval po svojom zadržaní obvinenie s ľadovým pokojom. Na konci vypočutia vstal a vykríkol:„Nerobil som nič zlé, len som bol dobrý vo svojej práci. Čo je na tom zlé?“ Otázka je, či postupoval legálne.
Lenže dá sa vôbec uveriť, že jediný človek môže v momente otriasť celou burzou? Mnoho ľudí z trhu si myslí, že nie. A že Sarao je len obetný baránok. „Myšlienka, že biliónový prepad bol spôsobený zrušenými obchodnými príkazmi len za 200 miliónov dolárov, vyvoláva viac otázok ako odpovedí,“ povedal denníku Financial Times Ben Rose z londýnskej právnej kancelárie Hickman Rose. Podľa neho je zvláštne aj to, že Američanom trvalo päť rokov, kým na Saraa prišli.
Samotná Komisia pre cenné papiere a burzy (SEC), ktorá prípad vyšetruje, vydala ešte v roku 2010 súbor príčin bleskového burzového prepadu. Patrí medzi ne prebiehajúca dlhová kríza v Európe a nervozita investorov. V deň, keď prepad nastal, je evidovaný aj zle vykonaný predaj kontraktov za 4,1 miliardy dolárov firmou Wadell & Reed, čo je oveľa väčšia suma, než na akú by Sara mohol len pomyslieť.
Londýnsky obchodník podľa svojich obhajcov vypol počítač, práve keď sa tento predaj objavil, čo bolo o niekoľko minút skôr, než burza začala klesať.
Tlak na reguláciu
Nech už je pravda kdekoľvek, prípad nenápadnej burzovej hviezdy vyvolal ešte väčší tlak na reguláciu automatických obchodovacích systémov. Tie sa snažia zaviesť Európa i Spojené štáty. Ako hovorí obchodník Paul Rotter:„Za starých čias to bolo o súboji medzi nami samotnými, teraz je to súboj strojov.“
A práve tým, že stroje zobchodujú v okamihu milióny kontraktov, môžu na trhu nastávať prudké výkyvy a dáva to zároveň priestor pre manipulatívne stratégie. Nová regulácia sa dotkne napríklad aj vysokorýchlostného obchodníka RSJ, ktorý spoluvlastní miliardár Karel Janeček. Podľa ďalšieho zo spoluvlastníkov a predsedu Predstavenstva RSJ Libora Winklera zavádzanie nových regulácií nie je na škodu.
„Všetku chystanú reguláciu sledujeme, pripravujeme sa na ňu a vo väčšine prípadov ju vítame. Všeobecne oceňujeme väčšiu úlohu búrz pri jej nastavovaní, pretože burzy zvyčajne majú dobrý prehľad o vplyvoch a uskutočniteľnosti prijímaných pravidiel,“ povedal pre Lidové noviny Winkler. Aj on dodal, že Saraova vina v tomto prípade nie je vôbec preukázaná, aj keď jeho počínanie bolo prinajmenšom sporné.