Súčasťou verejných zákaziek budú môcť byť od nového roku len tie právnické osoby, ktoré preukážu vlastnícke vzťahy až po úroveň fyzickej osoby. Na základe prijatého uznesenia v budúcnosti vznikne aj register konečných užívateľov výhod, ktorí stoja za schránkovými firmami.
Novinky zavádza vládna novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú dnes 85 hlasmi schválili poslanci Národnej rady SR. O právnej norme rokoval parlament v skrátenom legislatívnom konaní. Za uznesenie hlasovalo 115 členov snemovne.
Výnimku budú tvoriť akciové spoločnosti kótované na burzách v členských štátoch EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru a OECD, ako aj ich dcérske spoločnosti.
Tieto firmy totiž podľa predkladateľa musia splniť rad náročných kritérií, a preto nemôže ísť o klasické schránkové firmy. Tým uchádzačom vo verejnom obstarávaní, ktorí budú nepravdivo informovať o svojej majetkovej štruktúre, bude hroziť pokuta od Úradu pre verejné obstarávanie vo výške od 1000 do 10.000 eur.
"Dôvodom predloženia návrhu zákona je snaha zabezpečiť, aby sa verejného obstarávania mohli zúčastňovať iba spoločnosti so známou vlastníckou štruktúrou, čím vznikne priestor pre ucelenejší obraz o možných prepojeniach na politické pozadie," argumentuje predkladateľ.
Šéf parlamentu Peter Pellegrini. Snímka: HN/Pavol Funtál
Nové prísnejšie podmienky sa majú týkať nielen nadlimitných, ale aj podlimitných zákaziek. Vzťahovať sa majú aj na osoby, ktoré preukazujú finančné a ekonomické postavenie záujemcu, ako aj jeho technickú alebo odbornú spôsobilosť.
Opozícia označila novelu za marketingovú a nedostatočnú. Viacerí poslanci sa snažili presadiť povinnosť pre schránkové firmy zverejňovať aj konečného užívateľa výhod z kontraktu so štátom. Miroslav Beblavý (nezaradený) a Lucia Žitňanská (Most-Híd) dokonca volali po zavedení registra týchto beneficientov, ktorý by spravovala Národná banka Slovenska (NBS).
Ich návrh dnes neprešiel, väčšina snemovne však myšlienku vytvorenia registra nezavrhla. Nateraz bolo prijaté opozičné uznesenie, ktorým parlament požiadal "vládu v súčinnosti s poslancami a NBS pripraviť v prvom štvrťroku 2015 návrh zákona, ktorým sa vytvorí verejný register konečných užívateľov výhod s cieľom dosiahnuť efektívnejšie a transparentné nakladanie s verejnými prostriedkami pri verejnom obstarávaní a nakladaní so štátnymi aktívami, majetkom štátu a majetkom územnej samosprávy a súčasne minimalizovať priestor na súvisiace negatívne spoločenské javy".
Register bude podľa Lucie Žitňanskej (Most-Híd) založený na princípe odkrývania konečného užívateľa výhod, nielen formálneho majiteľa. Časový odklad si vyžiadala skutočnosť, že zavedenie tohto registra si vyžaduje aj komunikáciu s Európskou centrálnou bankou (ECB), keďže NBS má dostať novú kompetenciu. Niektorým opozičným poslancom sa takéto riešenie nepáčilo a pýtali sa, na čo chce dnes Smer-SD schváliť nič neriešiaci zákon. Lepšie by bolo podľa nich počkať na vyjadrenie ECB a potom schváliť kompletnú novelu.
Plénum odobrilo aj pozmeňujúci návrh Maroša Kondróta (Smer-SD), ktorý presadil výnimku zo zákona o verejnom obstarávaní. Týka sa podlimitných zákaziek pri dodávaní tovarov alebo služieb súvisiacich s blížiacim sa predsedníctvom Slovenska v EÚ v roku 2016 okrem objednávok, ktoré pôjdu cez elektronické trhovisko. Kondrót tvrdil, že rovnakú výnimku vyžili aj iné krajiny, aby nemuseli postupovať náročným administratívnym procesom.
Naopak, s pozmeňujúcim návrhom okrem iných opozičných poslancov neuspeli ani Ľudovít Kaník a Eugen Jurzyca (obaja SDKÚ-DS), ktorí chceli dosiahnuť, aby pri verejnom obstarávaní už nebolo možné vylúčiť dodávateľov tým, že sa do predmetu obstarávania dostanú požiadavky, ktoré nemajú významný vplyv na naplnenie účelu zákazky, ale zato môžu zásadným spôsobom obmedziť počet uchádzačov.