Európska únia (EÚ) dnes dokončila ďalší veľký krok na ceste k bankovej únii a dohodla sa na vytvorení spoločného úradu, ktorý bude mať na starosti reštrukturalizáciu alebo zatvorenie problematických bánk. Politici však zatiaľ nevyriešili otázku dodatočného financovania záchranného fondu pre banky. Informovali o tom agentúry Reuters a AP.
Predstavitelia členských štátov Európskej únie (EÚ) a Európskeho parlamentu (EP) sa po zdĺhavých rokovaniach, ktoré trvali celú noc až do dnešného rána, dohodli na konečnej podobe mechanizmu pre riešenie problémov bankového sektora. Dokončili tak druhý pilier bankovej únie, ktorá má začať fungovať koncom tohto roka, keď Európska centrálna banka (ECB) preberie dohľad nad finančnými ústavmi v eurozóne.
Podľa dohody, ak ECB rozhodne, že niektorá z bánk je príliš slabá na to, aby sa udržala nad vodou, bude mať možnosť zatvoriť ju. To upevní jej pozíciu pred pripravovanými záťažovými testami, ktoré majú odhaliť "zdravotný stav" bánk v eurozóne.
"Dnešný kompromis nám umožní dokončiť architektúru bankovej únie v eurozóne," vyhlásil eurokomisár pre vnútorný trh Michel Barnier. Dodal, že druhý pilier bankovej únie umožní eurozóne efektívnejšie zvládať prípadné krízy v bankovom sektore a ukončiť doterajšiu prax záchrany bánk z peňazí daňových poplatníkov.
Pre členské štáty EÚ bude vďaka dnešnej dohode ťažšie napadnúť rozhodnutie ECB o zatvorení niektorej z bánk. Politici dnes dospeli k dohode aj v otázke naplnenia spoločného záchranného fondu, do ktorého banky v priebehu ôsmich rokov vložia postupne 55 miliárd eur. Fond sa tak naplní o niečo rýchlejšie, ako pôvodne plánovali štáty EÚ, ktoré navrhovali desaťročný termín, zatiaľ čo ECB dúfala, že túto dobu skrátia na päť rokov.
Niektorí členovia EÚ však považujú výšku sumy vo fonde za príliš "malú" a obávajú sa, že sa môže rýchlo minúť. Aby sa tomu zabránilo, fond by mal mať možnosť požičiavať si peniaze, ale členské štáty sa v tomto bode zatiaľ nedohodli na detailoch.
Členovia eurozóny nebudú spoločne znášať náklady na záchranu bánk v jednotlivých štátoch, čo bol hlavný princíp pôvodného plánu. Nemecko to odmietlo aj napriek tlaku Španielska a Francúzska. Šéf nemeckého rezortu financií Wolfgang Schäuble v tejto súvislosti uvítal jasne stanovenú spoluúčasť súkromného sektora, ktorý sa musí podľa nových pravidiel podieľať na záchrane bánk a akceptovať straty.
Vyjednávači sa snažili dosiahnuť dohodu ešte pred májovými voľbami do EP. Dohodu musia oficiálne schváliť aj jednotlivé štáty EÚ, ale podľa odborníkov je to už len formalita.