Fungujú v pomerne istom biznise. Ich „služby“ musí, čiastočne zo zákona, využívať 750-tisíc ľudí. Následne aj tisíce reštaurácií naprieč Slovenskom. A práve táto časť podnikateľov sa im teraz rozhodla podľa zistení HN postaviť.
Zväz hotelov a reštaurácií chce „odmietnuť“ gastrolístky. Presnejšie – žiada, aby firmy mali aj iné možnosti zabezpečiť jedlo svojim zamestnancom, než sú len stravné lístky. „Tento stav je nevyhovujúci, prejavuje sa vysokými províziami pre prijímateľov stravných lístkov,“ vysvetľuje generálny sekretár Zväzu hotelov a reštaurácií Marek Harbuľák. Konkrétnosti chce zväz predstaviť už dnes.
Ako teda gastrobiznis funguje? Podľa zákona si vydávatelia stravných lístkov za ich poskytnutie môžu účtovať maximálne tri percentá z ich hodnoty. Avšak táto podmienka platí iba vtedy, keď ich púšťajú do obehu, teda predávajú firmám. Keď sa im následne gastrolístky vracajú od obchodníkov či z reštaurácií, môžu si provízie pýtať opäť. To totiž už zákon nereguluje. A v konečnom dôsledku tak môžu byť ich marže vyššie než im len predpisuje zákon.
„Na gastrolístkoch strácame, v závislosti od značky, na poplatkoch tri až päť percent, ak ich vyúčtujeme u operátora,“ potvrdzuje šéf siete pizzerií Pizza Mizza Jozef Šétaffy.
Emitenti stravných lístkov sa bránia: ide o obchodný vzťah. Ako uviedol riaditeľ spoločnosti Doxx Pavol Jandzík, ak podpíše zmluvu majiteľ prevádzky, súhlasí okrem iného aj s poplatkami.
Gastrofirmy pritom už preveruje aj Protimonopolný úrad, hoci v inej veci. Dôvodom okrem iného je, že mali uzavrieť dohodu, podľa ktorej si napríklad nebudú preberať klientov.
Biznis s gastrolístkami
– používa ich 750-tisíc zamestnancov
– ich nominálna hodnota je od 3,15 do 4,20 eura
– podľa Zákonníka práce si gastrofirmy môžu účtovať poplatok 3% z hodnoty gastrolístka
– kľučkami dokážu gastrofirmy svoju maržu zvýšiť na viac ako 6%
Zdroj: INESS