Slovenská vláda otvorí druhý pilier, aby z neho sporitelia mohli vystúpiť. Súhlasíte s argumentom, že systém nefunguje?
Myslím si, že to nie je posledné otvorenie systému. Druhý pilier bol založený na predpoklade, že vlády budú stabilné a človek si v ňom bude sporiť desiatky rokov bez toho, aby sa menili podmienky v systéme. Slovensko, rovnako ako Česko, sú najkrikľavejšími príkladmi v strednej Európe, že to tak nefunguje. Ešte dôležitejším predpokladom pre správne fungovanie však bolo, že výnosy na úsporách prekonajú nielen rast cien, ale budú rásť podobne ako životná úroveň. Platilo to do roku 2008. Po príchode krízy úspory nedokázali zarobiť ani toľko, aby prekonali infláciu.
To platí pre dlhopisové garantované fondy, v ktorých je u nás drvivá väčšina sporiteľov. Máme však aj akciové indexové fondy, ktoré dosahujú výnosy až 15 percent ročne. Vnímavý sporiteľ tak môže prestupom do rizikovejšieho fondu zarobiť.
To je pravda. Ale ide o slovenskú krátkodobú skúsenosť. Poznatky z iných krajín svedčia o tom, že pri akciách ide z dlhodobého hľadiska o rizikovú investíciu. Ak by sme sem nahnali všetkých sporiteľov, hrozili by problémy v budúcnosti.
Premiér tvrdí, že pre dve tretiny ľudí je druhý pilier nevýhodný. Nie je to svojím spôsobom podkopanie systému?
Áno, určite. V Českej republike sa ide ešte ďalej. Jedna z predchádzajúcich vlád zaviedla druhý pilier a po tom, ako opozícia hlásila, že ak vyhrá voľby, systém zruší. Dnes naozaj stredoľavá vláda chce zrušiť druhý pilier a už len plánuje stratégiu, ako to urobí. Faktom však je, že v Česku je v systéme percentuálne podstatne menej ľudí ako na Slovensku. Rozhodne však platí, že tak ako v minulom desaťročí stredná Európa videla reformu penzijného systému v zavedení druhého piliera, v súčasnosti štáty od toho ustupujú.
Čítajte viac:
Fico sa zahryzol. Druhý pilier je na odstrel
Prvé dôchodky z 2. piliera v tomto roku
ANKETA: Ako vnímate vyhlásenie premiéra, že vláda opäť otvorí druhý pilier?
Vo vyspelejších ekonomikách, ako sú povedzme USA, Nemecko či Veľká Británia, podobný systém nie je. Penzie sú však celosvetovou témou. Nemohol by byť druhý pilier novým riešením?
Problém je v tom, že sme chceli byť pápežskejší než pápež. My sme zaviedli povinné sporenie. V krajinách, ktoré ste vymenovali, nikto nikoho sporiť na dôchodok nenúti. Väčšinou je v podobe, ktorý sa najviac podobá nášmu tretiemu pilieru. Teda je postavený na báze dobrovoľnosti. Zdá sa, že k niečomu podobnému bude penzijný systém smerovať aj v strednej Európe.
Čiže druhý pilier v našom regióne podľa vás neprežije?
Myslím si, že dlhodobo nie. Respektíve, že sa možno bude tak volať, ale nebude na báze povinného sporenia tak, ako bol nastavený.
Dokážeme vďaka dobrovoľnému sporeniu zamedziť riziku, že v budúcnosti bude kvôli demografickému vývoju penzijný systém neudržateľný?
Je to prvý krok. Druhým je zmena parametrov v prvom, priebežnom pilieri. Bude nutné predĺžiť vek odchodu do dôchodku a bude sa meniť aj potreba vyšších súkromných úspor. Zaujímavým príkladom je Česká republika. Vôbec sa neponáhľala so zavedením druhého piliera. Veľa sa o dôchodkoch diskutovalo, ale nič sa z politického hľadiska nerobilo. Výsledkom je, že podľa prieskumov narástol za posledných päť rokov počet ľudí, ktorí sa začali zaujímať o svoje penzie. Sporia v podielových fondoch, alebo napríklad investujú do nejakej nehnuteľnosti, aby ju mohli neskôr predať. Skrátka, sporia na vlastnú päsť.
Nebolo by z toho pohľadu správne, aby vláda znížila odvody a vytvorila tak väčší priestor na dobrovoľné sporenie?
Bolo by to správne, ale momentálne to nie je technicky možné, pretože by to súčasný systém „neustál“. Je to hudba veľmi vzdialenej budúcnosti.