Problémy bánk už v budúcnosti nemajú potopiť celý štát, ako to bolo v prípade Írska. Finančné domy v Európskej únii si majú odkladať peniaze na vlastnú záchranu do takzvaného rezolučného fondu. V Bruseli sa na tom predbežne dohodli ministri financií eurozóny. „V období rokov 2015 až 2025 by mali banky do tohto fondu odviesť jedno percento z objemu zaistených vkladov. Mali by sme takto získať 55 až 60 miliárd eur,“ povedal pre HN tajomník slovenského ministerstva financií Vazil Hudák.
Investori v prvej línii
Slovensko je podľa Hudáka spokojné s dohodou. „Dôležité je, že sa nám podarilo dosiahnuť, aby sa problémy so starými toxickými aktívami riešili na národnej úrovni a aby sme na ne nedoplácali v rámci spoločného fondu,“ dodáva Hudák. Pred rokovaním ministrov financií celej Európskej únie zostala otvorená otázka, ako bude rozhodovať v prípade použitia rezolučného fondu na pomoc problémovej banke. „Ešte sa nevie, akú váhu budú mať hlasy jednotlivých krajín. My presadzujeme systém jedna krajina – jeden hlas,“ dodáva tajomník. O dohode sa pochvalne vyjadril aj opozičný politik z SDKÚ Ivan Štefanec. Výsledok niekoľkodňových rokovaní považuje za dobrý kompromis. „Dôležité je, že v prípade záchrany bánk sa najskôr zapojí súkromný kapitál, až potom prídu na rad verejné zdroje,“ hovorí. Ako systémové riešenie vidí aj vytvorenie rezolučného výboru z odborníkov, ktorí budú posudzovať žiadosti bánk.
Nový odvod?
Ak by sa príspevok vypočítaval z terajšieho stavu vkladov, slovenské banky by museli dať 72 miliónov eur v priebehu desiatich rokov. Ročne by tak odviedli viac ako sedem miliónov eur. „Nechceme neprimerane zvyšovať záťaž nášho bankového sektora,“ hovorí Hudák. Zatiaľ však nevie povedať, či sa príspevok do spoločného rezolučného fondu vyplatí z peňazí získaných bankovým odvodom, alebo budú naše finančné domy čeliť novému zaťaženiu. „Budeme o možnostiach rokovať s bankami. Je tu napríklad fond na ochranu vkladov, ktorý sme tento rok, vypli‘, aby sme znížili zaťaženie bánk. Teraz je otázka, či doň budú banky prispievať v budúcom roku,“ skonštatoval Hudák. Tento rok pritom banky odviedli štátu v rámci špeciálneho bankového odvodu približne 204 miliónov eur.
Naše finančné domy sa k hrozbe nových povinností zatiaľ konkrétne nevyjadrili. Podmienky sa totiž ešte stále upravujú. „Nakoľko nie je známy oficiálny návrh Európskej komisie, nevieme sa k návrhu vyjadriť,“ odkázala nám hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie Monika Klobušická. Podobne na našu otázku reagovali samotné banky. „Keďže na Slovensku už existuje bankový odvod, nepredpokladáme, že pre Sberbank Slovensko by vytvorenie rezolučného fondu malo predstavovať nejakú zmenu,“ priamejšie vyhlásila hovorkyňa Sberbank Ľubomíra Chmelová. Upozorňuje však, že stále sa nedoriešila otázka zodpovednosti za záchranu medzi bankami a štátmi, a nerieši sa ani problém bánk „príliš veľkých na to, aby padli“.
Je to málo
Podľa hlavného analytika pre Európu zo spoločnosti Moody's Analytics Petra Zemčíka je plánovaná výška fondu sklamaním. „Pri sume okolo 50 miliárd eur, ako je to v návrhu, je otázna zmysluplnosť takéhoto fondu. Odhadujem, že fond by mal mať aspoň 500 miliárd eur,“ hovorí. Čiastočne to môže vyriešiť fakt, že fond si bude môcť požičiavať peniaze, a tým výrazne zvýši svoju kapacitu. Ďalším problémom je však podľa Zemčíka nesmierne zdĺhavý proces schvaľovania pridelenia pomoci banke. ?>
„Z jedného uhla pohľadu je rezolučný fond lepší ako súčasný stav, keď boli banky zachraňované z verejných zdrojov. Na druhej strane, ak banka zle investovala, straty by mali niesť výlučne akcionári, vlastníci dlhopisov či vkladatelia. Nikto iný,“ uzatvára analytik J&T Banky Stanislav Pánis.