Slovenské kamióny zastavené priamo na hraniciach s Ruskou federáciou. Tak vyzeral začiatok augusta minulého roka, keď na východe Európy začal platiť zákaz dovozu mliečnych a mäsových výrobkov. Sankcie totiž prišli ako odveta Vladimira Putina na opatrenia Európskej únie. Slovenské podniky sa preto museli rýchlo spamätať a na stratu odbytových možností zareagovať. „Výpadok sa snažíme nahrádzať. Sušené mlieko umiestňujeme predovšetkým na Balkán. Nové trhy však hľadáme stále,“ hovorí riaditeľ mliekarne Gemermilk Ľubomír Užik. Rusko pre firmu znamenalo kľúčový trh.
Export sušeného mlieka do tejto krajiny sa na jej tržbách podieľal až dvomi tretinami. Pre vystavenú stopku musel Gemermilk zaútočiť na bulharský, macedónsky či srbský trh. Mliekareň si hľadá novú cestu do Ruska. Niektoré balkánske krajiny majú totiž dvere na ruský trh otvorené.
Sankcie ohrozujú investície
Gemermilk nie je jedinou slovenskou firmou, ktorá pocítila sankčný protiúder. Mäsokombinátu Mecom Humenné, ktorý ovláda finančná skupina Penta, stopka odkrojila až tretinu tržieb. Okrem toho podniku embargo znehodnocuje investície, keďže podnik investoval do výrobných liniek produkujúcich tovar na ruský trh. „Z nášho pohľadu táto zložitá situácia stále pretrváva,“ vraví hovorkyňa Mecomu Judit Šipekiová. Celkovo malo byť Putinovým protiúderom postihnutých deväť potravinárskych podnikov zo Slovenska. Iba mliekarne Gemermilk, Rajo a Senoble hlásili v minulom roku škody za 2,3 milióna eur, Mecom takmer štyri milióny eur. Ide pritom len o časť priamych škôd. Nebezpečné sú i nepriame dôsledky vyplývajúce z pretlaku potravín na trhu v Európe a z toho vyplývajúcej cenovej vojny.
Netratili všetci
Plniace sa sklady a veľká konkurenciu donútila Gemermilk predávať hlboko pod cenu. „Konkurenciu sa snažíme vytláčať kvalitou a cenou. Tá však klesla pri sušenom mlieku z mesiaca na mesiac takmer o polovicu. Straty zatiaľ nahrádzame z vlastných zdrojov,“ dodáva Užik. Nie všetky podniky z oficiálneho zoznamu však zaznamenali zdrvujúce straty. „Export do Ruska tvoril na celkovom predaji veľmi malý podiel. Nespôsobilo nám to problémy, aby sme utrpeli na tržbách,“ tvrdí spolumajiteľ firmy JAV-AKC Vlčany Štefan Jančo. Spoločnosť sa venuje priemyselnému spracovaniu živočíšnych tukov na potravinárske a krmovinárske účely. Reštrikcie sa v minimálnej miere dotkli i spoločnosti GeLiMa z Liptovského Mikuláša, ktorá vyrába želatíny bravčového, hovädzieho a rybacieho pôvodu na farmaceutické, potravinárske a technické použitie.
Štát exportérov nepodporil
Pomocnú ruku poškodeným exportérom pôvodne chcel podať štát. Agrorezort však odškodňovanie podmieňoval postojom Európskej únie. Tá schválila verejné intervencie a dotuje súkromné skladovanie v mliečnom sektore a pri bravčovom mäse. Slovenskí producenti sa nateraz do výziev nezapojili. Nedošlo ani k avizovaným finančným náhradám. „Ministerstvo neposkytlo domácim výrobcom žiadnu finančnú ani inú pomoc,“ potvrdil hovorca rezortu pôdohospodárstva Peter Hajnala. Ruským embargom boli najviac dotknutí pestovatelia ovocia a zeleniny. Slovenskí producenti však na kompenzácie dosiahli, a to vo výške približne 140-tisíc eur za 700 ton jabĺk. Podnikatelia si riziko vstupu na ruský trh mohli i poistiť v štátnej Exportno-importnej banke. V súvislosti s politickým konfliktom na Ukrajine k poistnej udalosti nedošlo. „Eximbanka doteraz nezaznamenala žiadne uplatnené škodové udalosti u poistených slovenských exportérov v súvislosti s ruskými sankciami – Rusko a EÚ ani EÚ a Rusko,“ potvrdili z tlačového oddelenia banky.