Zmrazenie účtov v západných bankách či obmedzenie cestovania pre predstaviteľov ruského, krymského a zosadeného ukrajinského režimu. Taká je včerajšia odpoveď Bruselu a Washingtonu na nedeľňajšie referendum, v ktorom sa obyvatelia Krymu vyslovili za odtrhnutie od Ukrajiny a pripojenie k Rusku.
Experti však majú pochybnosti, či sankcie prinútia Kremeľ zmierniť tón voči Ukrajine. „Na ruskú ekonomiku by to nemalo mať vplyv, keďže sú namierené voči jednotlivým osobám,“ vysvetľuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Prinášame vám štyri priame dôsledky, ktoré so sebou prináša kontroverzné referendum.
1. Bezzubé sankcie
Mal to byť najsilnejší možný odkaz Rusku. Aspoň tak to deklarovala šéfka diplomacie Európskej únie Catherine Ashtonová pred rokovaniami s kolegami z členských štátov. Napokon sa to skončilo pri zmrazení účtov a cestovných obmedzeniach. Trinásť ruských predstaviteľov vrátane troch členov armády a osem prorusky orientovaných politikov z Krymu. Tí všetci sú na čiernej listine Bruselu „Sankcie nie sú našou prvou prioritou, ale keď nemáme na výber, a teraz nemáme, tak s nimi ideme von a môžeme tento zoznam rozširovať aj o vyššie postavených predstaviteľov,“ vyhlásil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
Svoj zoznam vypracovali aj USA. Jedenástim osobám na ňom zmrazia americké účty a zakážu vstup do krajiny. medzi nimi aj zvrhnutému ukrajinskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi či ruskému vicepremiérovi Dmitrijovi Rogozinovi.
2. Ruská odpoveď
Už pred časom Rusi vyhlásili, že na prípadné sankcie zo strany západných štátov budú reagovať zrkadlovo. Je otázka, koľko európskych a amerických predstaviteľov má otvorené účty v Rusku. Horšie by to bolo v prípade firiem, ktoré v krajine podnikajú. „Spoločnostiam by to mohlo podnikanie v Rusku sťažiť. Pokiaľ by však šlo o výrobné podniky, Rusi by uškodili skôr sebe,“ hovorí Ľubomír Koršňák.
Už v nedeľu sa ruský minister hospodárstva Alexej Uljukajev vyjadril, že prípadné sankcie po krymskom referende nebudú mať veľký vplyv na ekonomiku Ruska. Neočakáva totiž, že by akékoľvek rozhodnutie malo vplyv na obchod alebo investičné projekty.
3. Zmena ústavy
Moskva včera predstavila svoj návrh na riešenie krízy na Ukrajine. Chce jej zmeniť ústavu. Bezpečnostnej rade OSN totiž navrhla prijať rezolúciu, ktorá by potvrdila vojenskú a politickú neutralitu Ukrajiny. Tú má zabezpečiť nová federatívna ústava.
Okrem toho navrhuje vytvoriť podpornú skupinu, ktorej cieľom by bolo uznať právo obyvateľov Krymu rozhodovať o svojom ďalšom osude v súlade s výsledkami referenda. „Vyhlásenie ruského ministerstva zahraničných vecí sa podobá na ultimátum. Pozícia, ktorá je v ňom uvedená, je pre ukrajinskú stranu absolútne neprijateľná,“ reagoval hovorca ukrajinského rezortu diplomacie Jewhen Perebyjnis.
4. Krymská republika
Medzičasom Krym promptne zareagoval na výsledky nedeľňajšieho referenda, v ktorom sa takmer 97 percent voličov vyjadrilo za pripojenie polostrova k Rusku. Parlament už stihol oficiálne požiadať o pripojenie k Ruskej federácii a ako platidlo plánuje zaviesť rubeľ. Referendum však západné krajiny neuznávajú s odôvodnením, že podľa ústavy Ukrajiny aj podľa medzinárodného práva je protizákonné.