Francúzski robotníci sú leniví, väčšinu pracovného času vysedávajú na obede, debatujú s kolegami a za všetko poberajú vďaka odborom vysoký plat. Takto sa o Francúzoch vyjadril majiteľ americkej spoločnosti na výrobu pneumatík Titan Maurice Taylor začiatkom tohto roka. Že je to tak, zistili už aj Slováci. Informáciu o dlhých obedoch nám priznal aj generálny riaditeľ stavebnej spoločnosti Chemkostav HSV Milan Mňahončák, ktorá vo Francúzsku podniká už desať rokov. Podľa jeho slov domáci obedujú jeden a pol hodiny. „V tomto čase prakticky nič nevybavíte. My sme pre Francúzov zaujímaví preto, lebo to, čo Francúzi robia sedem mesiacov, tak my robíme za štyri,“ vysvetlil Mňahončák.
Stavajú byty aj vysokohorské chaty
Samotné dlhé obedy však nie sú tým, čo nás prekvapuje najviac. Paradoxom totiž je, že aj keby chceli tamojší robotníci začať pracovať ešte pred skončením obedňajšej prestávky, nemôžu. Dodržiavanie presne stanoveného pracovného času prísne sledujú zamestnanecké odbory. Chemkostav si však už zvykol. Dôvod je jednoduchý. Francúzsky trh je pre nich životne dôležitý. V krajine totiž stavajú byty, hotely aj vysokohorské chaty. „Hlavne však staviame byty vo francúzskom pohraničí pre Francúzov, ktorí pracujú v Ženeve,“ konštatuje Mňahončák.
Chemkostav HSV aktuálne v krajine pracuje na siedmich stavbách, ktoré zahŕňajú celkovo 675 bytov. Vďaka nim mohla prijať 25 ľudí. „Päť stavieb sme začali realizovať v auguste minulého roku a s dvoma začíname práve v týchto dňoch,“ vysvetľuje riaditeľ. Ešte minulý rok sa však situácia nevyvíjala veľmi pozitívne, firma mala do augusta len jednu zákazku, čo so sebou prinieslo až polovičný pokles tržieb.
Dôvodom bol konkurenčný boj, ktorý v regióne, kde pôsobia, rozpútala jedna francúzska firma. „Dávala také nízke ceny, že sme nemali šancu sa presadiť. Po šiestich mesiacoch však musela skončiť, pretože nedokázala zabezpečiť chod tých stavieb, ktoré vyhrala,“ dodal Mňahončák.
Electrik si otvoril vlastnú pobočku
Na francúzskom trhu už šiesty rok podniká v oblasti stavebníctva aj slovenská firma Electrik. Ako hovorí jej majiteľka Martina Maláková, z aktivít na tomto trhu majú v priemere 30 percent tržieb. „Mali sme však aj rok, konkrétne to bol rok 2010, keď sme dosiahli takmer 40-percentný podiel na tržbách, čo nás motivovalo otvoriť si vo Francúzsku pobočku,“ hovorí Maláková.
Podnikanie v krajine je však podľa jej slov náročné a ak sa tu chce firma presadiť, nemôže prísť nepripravená. Pozor si treba dávať najmä na dodržiavanie pravidiel. Jej slová potvrdzuje aj Mňahončák. Na stavbe mávajú pravidelné kontroly a na dodržiavanie vymedzeného pracovného času dohliadajú už spomínané odbory. No zároveň sa obidvaja zhodujú, že odstrašujúce príklady o obrovskej byrokracii v krajine sa nezakladajú na pravde. „Byrokracia vo Francúzsku nie je väčšia ako na Slovensku. Za desať rokov, čo sme tam, sme nepociťovali nejaké problémy,“ dodáva Mňahončák.
Nejde len o cenu
Z niektorých aspektov francúzskeho trhu by si Slovensko mohlo podľa Malákovej zobrať príklad. Ide napríklad o pravidlá pri obchodovaní so štátom, ktoré chránia malých subdodávateľov. „Ak vo Francúzsku získate štátnu zákazku, tak štátny objednávateľ posiela peniaze priamo vám ako subdodávateľovi bez toho, aby mal s vami priamy kontrakt,“ hovorí Maláková s tým, že sa tak zamedzí tomu, aby peniaze dostala len jedna firma a ostatní subdodávatelia obídu naprázdno.
Pri samotných verejných súťažiach pritom Francúzi podľa jej slov oveľa väčší dôraz kladú na kvalitu, referencie, ako aj na technické riešenie a návrh. „Na rozdiel od nás nie je to iba o cene,“ dodáva. Aktuálne je však zákaziek menej, keďže francúzska vláda aj súkromné spoločnosti šetria, čím rastie tlak aj na ceny.