Slovenská vláda by mala prijímať systémové a dlhodobé opatrenia na zníženie vládneho dlhu. Vyhlásil to v dnešnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 predseda opozičnej strany KDH Ján Figeľ. Podľa jeho slov je dlh Slovenska za minulý rok rekordný, pretože dosiahol úroveň 55,4 % hrubého domáceho produktu (HDP) a vláda tak prekročila už druhýkrát hranicu dlhovej brzdy.
"Máme rekordný dlh, taký ešte nikdy nebol. Predstavuje zhruba 7500 eur na obyvateľa alebo 22.500 eur na domácnosť. Prvýkrát sa spúšťajú sankcie vo forme škrtov, zákazov a limitov pre budúci rok v štátnom rozpočte aj v rozpočte obecných a regionálnych samospráv. Toto považujem za veľmi problémový signál, lebo rýchle zadlžovanie nie je rozumné ani zodpovedné. Náš dlh bol pred šiestimi rokmi zhruba polovičný,“ konštatoval Figeľ.
Podľa ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD) však vláda v minulom roku neprijímala jednorazové opatrenia. "Vyhodnotenie roku 2013 je spojené so zásadným znížením štrukturálneho deficitu. Klesol v roku 2013 z úrovne 3,8 % na 1,9 %. To sa môže udiať len vtedy, keď sú opatrenia štrukturálne. Na to, aby vláda mohla dosiahnuť tento výsledok, musela prijať opatrenia v hodnote 1,5 miliardy eur," povedal Kažimír. Slovensko je aj na dobrej ceste vystúpiť z procedúry nadmerného deficitu. "Ak hovoríme o vystúpení z procedúry nadmerného deficitu, musíme počkať ešte asi šesť týždňov na jarnú prognózu Európskej komisie (EK). Následne schôdza ministrov financií rozhodne o tom, ktoré krajiny opustia túto procedúru. Až 17 krajín z 28 je v procedúre nadmerného deficitu," uviedol v diskusii minister. Podľa neho ak sa to Slovensku podarí, bude to jasný signál, že patrí medzi krajiny, ktoré sú stabilné z hľadiska politiky aj verejných financií. "Pre domácnosti to znamená, že sa im napríklad nebudú zdražovať ich pôžičky a úvery," povedal s tým, že Slovensko si s číslami, ktoré za minulý rok dosiahlo, zaslúži vystúpiť z procedúry nadmerného deficitu.
Dlh SR za rok 2013 však prekročil hranicu 55 % HDP. Vláda bude musieť od budúceho mesiaca viazať rozpočtové výdavky znížené o náklady na obsluhu dlhu o 3 %. Nariaďuje to zákon o dlhovej brzde. O tom, kde sa bude škrtať, plánuje minister financií informovať najprv ministrov vlády. "Ústavný zákon dovoľuje predložiť zoznam viazaných výdavkov od 15. mája. Ja môžem len povedať, že bez nejakého vážneho dopadu na fungovanie krajiny sme schopní a pripravení rešpektovať ústavný zákon. Viazanie znamená škrtnutie výdavkov vo výške 300 miliónov eur zo schváleného rozpočtu na rok 2014," priblížil Kažimír.
Vláda je tiež viazaná ústavným zákonom predložiť na budúci rok rozpočet, v ktorom bude výdavková časť až na výnimky totožná s tohtoročným rozpočtom. Tá istá povinnosť platí aj pre samosprávy. "Požičali sme si veľa, ako bolo treba, a aj za to treba platiť. Nízky hospodársky rast nám poškodzuje nielen verejné financie, ale aj sociálnu sféru. Platia za to skôr nevinní. Obce a mestá gazdovali dobre, ale nebudú si môcť naplánovať vyššie výdavky v budúcom roku," domnieva sa Figeľ.
Minister financií však upozornil, že ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti prijal parlament ústavnou väčšinou. "Je to ústavný zákon, ktorý sme prijali ústavnou väčšinou v parlamente. A takisto sa aj samosprávy prihlásili k tomuto záväzku. Za rok 2013 im patrí poďakovanie za splnenie cieľa," uviedol Kažimír.
Podľa Figeľa však vláda neprijíma ani opatrenia, ktoré prinášajú zásadné zlepšenia napríklad v oblasti zníženia nezamestnanosti na Slovensku. Ako povedal, súčasná vláda odštartovala svoje fungovanie, keď bola nezamestnanosť na Slovensku na úrovni 13,4 %, v súčasnosti je 13,3 %. "Tá jedna desatina zlepšenia, to je zmena metodiky, to sú dotované pracovné miesta, ktoré, kým budú dotované, tak budú, keď prestanú dotácie, tak nebudú," povedal Figeľ.
S tým však minister financií opäť nesúhlasil. "Niet dôležitejšej témy v tejto krajine, ako je zamestnanosť a trh práce. Veľa európskych aj štátnych peňazí sme použili na to, že financujeme odvody. Prijali sme opatrenie, že dlhodobo nezamestnaný má prázdniny rok od odvodov. Firmy využívajú toto opatrenie. Uvažujeme zaviesť medzitrh práce, chceme sa venovať rodinnej politike. Musíme zvýšiť dostupnosť škôlok, snažíme sa sem dotiahnuť zaujímavých investorov," argumentoval Kažimír.
mst gl