Jeden zo zakladateľov Smeru-SD, ktorého pozícia v strane premiéra Roberta Fica údajne slabne. Štedrý mecenáš strany, ktorý však sponzorstvo radikálne odmieta. Biznismen, ktorého stavebná spoločnosť Váhostav-SK dlhoročne ťaží zo štátnych zákaziek a ktorého meno bolo skloňované v Gorile. Tento údajný utajovaný spis SIS poukazujúci na korupčné praktiky oligarchov na Slovensku vykresľuje Juraja Širokého ako človeka, ktorý nemá zvládnuté moderné metódy riadenia. „Všetko má postavené na starých kamarátoch,“ hovorí v Gorile partner Penty Jaroslav Haščák Ficovi.
Médiá dlhodobo spájajú Juraja Širokého so Smerom. Premiér Robert Fico to odmieta, Široký nedal podľa jeho slov Smeru ani cent. Snímka: SITA/Michal Burza
Jahnátek šéfoval jeho firme
V biznise platí pravidlo, že sa k iným podnikateľom a ich renomé nahlas nevyjadruje. Pre HN však jeden významný biznismen pod podmienkou zaručenia anonymity prezradil, že podnikanie Juraja Širokého riadia manažéri. „Aktívne sa na riadení nezúčastňuje. Obklopuje sa úzkou skupinkou ľudí. S nimi komunikuje, verí im a pravdepodobne mu stačí, keď ho raz za čas informujú o dianí v skupine,“ povedal náš zdroj. Na otázku HN, či mohol i tento fakt zavážiť na tom, že niektoré jeho firmy majú problémy, neodpovedal priamo: „V minulosti som sa nevenoval jednému svojmu biznisu, nemal som naň čas. Aj preto s ním mám veľké problémy. Podľa mňa akcionár musí riadiť svoje firmy.“
Jurajovi Širokému však nemožno uprieť, že o svoje firmy bojuje. Keď sa Váhostavu začal otriasať biznis a banky mu už neposkytli úvery, Široký neváhal a spoločnosti požičal milióny z vlastného. A rovnako to nevzdáva ani s nitrianskou firmou Plastika, ktorej svojho času šéfoval súčasný minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek. Práve on je údajnou spojkou Širokého v Smere. Šéf rezortu dopravy Ján Počiatek pre HN priznal, že sa so Širokým pozná, no jeho vzťah s ním nie je nijako špeciálny. Širokého Váhostav pritom vlani podpísal kontrakty na výstavbu diaľnic za vyše miliardy eur.
„Váhostav patrí medzi firmy, ktoré majú asi najväčšie problémy. A dúfam, že to v skorom čase vyrieši, pretože na mnohých stavbách sú v sklze,“ hovorí Počiatek s tým, že žiadna firma nemá v tendroch privilégiá. „Všetko beží podľa štandardných procedúr.“
Mimochodom, Plastika je v strate už niekoľko rokov za sebou, pričom ako uvádza magazín Trend – pokusy o radikálne zefektívňovanie odštartovalo koncom roka 2010, Široký tu vystriedal mnoho manažérov, no priviesť firmu späť k životu sa zatiaľ nepodarilo ani jednému. Dnes jej šéfuje jeden zo Širokého najosvedčenejších manažérov Roman Šustek. Napriek tomu, že Šustek pre Trend tvrdil, že odvody do Sociálnej poisťovne doplatia ešte v apríli, nastal presný opak. Kým v marci 2014 Plastika dlhovala na zameškaných odvodoch 45-tisíc eur, ku koncu júna to už bolo viac ako 46500.
Harvardy ho prenasledujú
Široký si za roky v biznise vyslúžil titul kontroverzný podnikateľ. Sú na to dôvody, ktoré nesúvisia len s politikou. Okrem toho, že je bývalým vysokým dôstojníkom ŠtB, k bohatstvu prišiel cez kauzu Harvardských fondov. Tie na Slovensku zakladal Juraj Široký, v Česku Viktor Kožený a Boris Vostrý, ktorí získali okolo milióna kupónových knižiek s akciami českých a slovenských podnikov.
Po „vytunelovaní“ Harvardského průmyslového holdingu (české fondy sa doň transformovali) prišli k miliónom, pričom za sebou nechali státisíce poškodených ľudí. Zo sprenevery veľkej časti majetku Harvardov ho pred časom obvinil aj Kožený. Široký to označil za totálny nezmysel. Peniaze podľa neho do jednej z jeho kľúčových spoločností prišli na základe riadneho komerčného vzťahu Druhej strategickej s jedným z cyperských trustov.
Avšak kým Viktora Koženého a Borisa Vostrého odsúdili Česi za podvody na desať a deväť rokov väzenia, na Slovensku sa nič také nestalo. Nahlas sa špekuluje, že Široký za to vďačí kontaktom na politikov, a tak ho za Harvardy nijako neriešia slovenské súdy.
Článok bol uverejnený 11. júla 2014 v Hospodárskych novinách.