Búrili sa proti nej firmy i odborníci. Tvrdili, že kvôli nej zaniknú tisícky podnikov, a to nielen mŕtvych, ale aj aktívnych. Nadšená z nej nie je dokonca ani Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá dúfa, že je iba dočasným opatrením. Pretože takto narúša rovnosť v podnikateľskom prostredí. A hoci vláda tvrdí, že pre minimálnu daň zaniknú len neaktívne spoločnosti, po roku vidno, že opak je pravdou. Za minulý rok totiž skončilo svoj biznis takmer deväťtisíc firiem. Vyplýva to z analýzy indexpodnikatela. sk, ktorý robil prieskum na vyše 87-tisíc firiem. „Čakali sme na investičné príležitosti a nevyvíjali sme sústavne aktívnu činnosť. Preto bolo pre nás nešťastným krokom zavedenie licencií a firmu, ktorá nám negenerovala tržby a nieto ešte aj zisk, sme museli zrušiť,“ povedal konateľ Wind4Energy Stanislav Košút. Ide o eseročku, ktorá pripravovala projekty na zhodnocovanie odpadu.
Faktom totiž je, že od minulého roka musia štátu platiť minimálnu daň všetky firmy. Bez ohľadu na to, či podnikateľ skončil na nule, alebo v strate. Minimálna daň je 480 eur – tú platia neplatcovia DPH s ročným obratom do 500-tisíc eur, teda tí najmenší podnikatelia. Malí a strední biznismeni, platcovia DPH, platia štátu 960 eur, tiež s ročným obratom do pol milióna eur. Pre firmy s vyšším obratom je daň vo výške 2880 eur. Riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina vraví, že práve daňové licencie majú dominantný podiel na minuloročnom zániku firiem.
Firmy majú podnikať
Dôvody, prečo firmy tak masívne zanikajú, zatiaľ rezort financií neskúma. „Inštitút finančnej politiky plánuje do konca roka na základe dostupných údajov z daňových priznaní a registra subjektov analyzovať spoločnosti, ktoré ukončili svoju činnosť v období od zavedenia minimálnej dane,“ uviedol tlačový odbor ministerstva.
K rušeniu takmer deväťtisíc firiem za minulý rok mohlo okrem licencií prispieť aj to, že firmy mali málo zákaziek alebo prežívali iba „na hrane“, upozornil Kičina. Hlavným dôvodom zániku firiem je však aj podľa prognostika SAV Vladimíra Baláža práve zavedenie licencií. „Ekonomika sa vyvíjala priaznivo, zamestnanosť rástla, preto nie je iný dôvod, ktorý by prinútil ísť firmy do likvidácie,“ povedal Baláž s tým, že ide o vysoký počet zaniknutých firiem počas minulého roka, z ktorých prevažnú väčšinu tvorili eseročky. Mnohé z nich podľa neho využívali firmy iba na daňovú optimalizáciu, a preto považuje prečistenie trhu za správne. „Cieľom podnikania je zisk, nie optimalizovanie daní,“ dodal.
V druhej polovici roka 2014 nastal podľa zakladateľa portálu indexpodnikatela. sk Branislava Vaculčiaka rapídny 57-percentný medziročný pokles v záujme o zakladanie nových spoločností. „Práve tento pokles pripisujeme zavedenej daňovej licencii, ktorá podľa nás zhoršuje štart podnikania malým podnikateľom. Máloktorá firma totiž dosahuje zisky, aby nedoplácali na daňovú licenciu, už po prvom roku podnikania,“ povedal.
Ďalšia vlna
Likvidáciu spoločností za minulý rok očakávalo mnoho odborníkov. Podľa viacerých však tento trend ešte bude pokračovať. „Ešte viac firiem ako vlani možno skončí tento rok, keď si po marcovom podaní daňového priznania uvedomia, či je pre ne výhodné podnikať aj po zaplatení licencií,“ povedala viceprezidentka Slovenskej komory daňových poradcov Alica Orda Oravcová. Niektorí podnikatelia však systém obišli šalamúnsky – odložením daňového priznania na jún. Uvidia tak, či budú schopní platiť licencie a podnikať naďalej. „V polovici roka preto očakávame druhú vlnu rušenia firiem,“ ozrejmil prezident Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka.
Cieľom rezortu financií bolo prečistiť trh od neaktívnych firiem. Podľa Kičinu je však nevýhoda, že takéto „čistenie“ sa prehodilo zo štátu na podnikateľov. „Štát nevymazáva z registra mŕtve spoločnosti, pričom práve on by ich mal kontrolovať a mazať,“ povedal Kičina. Rezort financií odhaduje, že štátna kasa by mala byť vďaka licenciám ročne plnšia o 110 miliónov eur. Zo zavedenia licencií však nie je nadšená.