Minister hospodárstva Tomáš Malatinský (nominant Smeru-SD) má zabezpečiť energetickú bezpečnosť Slovenska najmä vo vzťahu k jadrovému palivu, ktoré je čisto ruské. Zaviazal ho k tomu dnes Výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť, ktorého mimoriadne rokovanie iniciovali opoziční poslanci.
"Je to priorita pre výrobu elektriny. Slovenské elektrárne musia okamžite začať rokovania o náhradnom dodávateľovi jadrového paliva v prípade konfliktu, aby Slovensko nebolo závislé len od jednej krajiny, ale malo alternatívy," povedal novinárom Daniel Lipšic (nezaradený) s tým, že viac ako 50 percent elektriny SR vyrobí práve z jadra.
Výbor tiež odporučil ministrovi obrany Martinovi Glváčovi (Smer-SD), aby zabezpečoval akvizície vojenského materiálu prioritne z krajín EÚ a NATO. "My sme dnes absolútne závislí od dodávok ruskej techniky, najmä leteckej. To tiež nie je dobré. Potom nie sme suverénni, ale závislí od nejakého iného štátu," zdôraznil Lipšic s dôvetkom, že situácia na Ukrajine vzbudzuje vážne pochybnosti o bezpečnosti Slovenska, a tam je potrebné konať spoločne.
Členovia výboru sa venovali aj otázke ropy a plynu. V uznesení odporučili, aby sa Slovensko začalo venovať rozšíreniu prepravnej kapacity ropovodu Adria. Malo by sa tiež rokovať o uzavretí a predĺžení zmlúv s plynárenskými spoločnosťami o dodávkach plynu v čase krízy. "Ide o to, aby SR nebola závislá od žiadneho jedného dodávateľa ani plynu, ani ropy, ani jadrového paliva, ani zbrojených systémov," dodal Lipšic.
Malatinský avizoval pripravované riešenia, ktoré by mohli diverzifikáciu zabezpečiť. "Netýka sa to len Slovenska, dotknuté štáty sú všetky, ktoré prevádzkujú jadrové bloky takéhoto typu. Máme spoločnú stratégiu, ktorou to chceme vyriešiť. Vyžiada si to ale nejaký čas," upozornil. Ak by Rusko v súčasnosti zastavilo dodávky jadrového paliva, Slovensko by podľa jeho slov dokázalo vyrábať elektrinu z tohto zdroja asi rok.
Glváč tvrdí, že jeho ministerstvo na diverzifikácii dodávok pracuje už dlhšie. Hovoriť o tom má aj koncepcia vzdušných síl, ktorú v stredu (14.5.) predloží na rokovanie Bezpečnostnej rady SR a vlády. "Máme dvojnásobné množstvo financií oproti predchádzajúcim rokom na modernizáciu a výzbroj. Samozrejme, je to dlhotrvajúci proces," vysvetlil s tým, že SR bude v prvom rade spolupracovať s krajinami EÚ a NATO. Bude sa však pozerať aj na ekonomické parametre.
Na otázku, kde by to slovenská obrana pocítila najviac, ak by Rusko pre konflikt na Ukrajine čelilo vážnym sankciám, Glváč odvetil, že by to bolo nepríjemné, ale nebude to rozhodovať o tom, či prijmeme sankcie, alebo nie. Odvolal sa na dohody s Českou republikou či Poľskom, na základe ktorých by sme vedeli určitý vojenský materiál alebo výzbroj nahradiť kapacitami týchto krajín.