Odborové zväzy nesúhlasia s námietkami prezidenta Ivana Gašparoviča. Ten totiž nesúhlasí s tým, aby sa dohoda medzi odborármi a zamestnávateľskými zväzmi vzťahovala na všetky firmy nad dvadsať zamestnancov. Prezident preto vrátil do parlamentu na prerokovanie novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní.
Gašparovič navrhuje, aby novinka platila až pre firmy, ktoré budú mať viac ako 50 zamestnancov. Argumentuje európskou legislatívou, podľa ktorej sa za malý podnik považuje taký, čo má do až 50 pracovníkov. Podľa jeho hovorcu Mareka Trubača sa totiž Gašparovič obáva, že schválené znenie zákona ohrozí existenciu pracovných miest, či dokonca samotných firiem. Novela má platiť od začiatku budúceho roka.
Európsky štandard
S tým však nesúhlasia odborári. A žiadajú, aby bola novela prijatá v pôvodnom znení. „Zabezpečovali sme v ňom spravodlivé odmeňovanie a uspokojovanie pracovných podmienok pre všetkých pracujúcich na Slovensku. Rozširovanie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa je štandardným spôsobom vyspelých krajín Európskej únie a aj Slovensko sa týmto zákonom zaradilo medzi vyspelé krajiny,“ povedal prezident Konfederácie odborových zväzov Jozef Kollár.
Ako však na druhej strane upozorňuje šéf Odborového zväzu KOVO Emil Machyna, v zahraničí sa dohody medzi odborármi a zamestnávateľskými zväzmi vzťahujú na 98 percent firiem. Na Slovensku však podľa neho hovoríme len asi o piatich percentách podnikov. Ako príklad uvádza strojársky priemysel, v ktorom podniká približne sedemsto firiem. „Kolektívna zmluva vyššieho stupňa však pokrýva približne len 60 podnikov.“ Prezidentovo rozhodnutie prekvapilo aj samotného ministra práce Jána Richter (Smer–SD), ktorý novelu pripravil.
Vyššie platy. Príkazom
Ako by vlastne mali fungovať nové pravidlá kolektívne vyjednávania vyššieho stupňa? Zoberme si príklad. Dnes, ak nechce firma zamestnancom dvihnúť platy, tak nemusí. Po novom to však bude inak. Ak sa odborári a zástupcovia zamestnávateľov dohodnú, že platy v strojárstve porastú napríklad o päť percent, firmy sa musia podriadiť. A teda dvihnúť platy svojim zamestnancom o päť percent.
Firmy tak nebudú o svojich výdavkoch rozhodovať sami, ale budú sa musieť podriadiť dohode medzi odborármi a zamestnávateľskými zväzmi. A to aj napriek tomu, že sa na rokovaniach nezúčastnia.
Odborníci a aj samotné spoločnosti vyjadrili nespokojnosť s touto novinkou. Ohrozíte tak stovky pracovných miest – odkazujú vláde. Najmä podniky s počtom zamestnancov „na hrane“ sa podľa odborníkov budú chcieť novinke vyhnúť. Napríklad firmy s viac ako dvadsiatimi zamestnancami budú podľa nich prepúšťať.