A práve ten priemyselnú firmu Strojlab z Medzilaboriec v poslednom období zrádza. „Pociťujeme zhoršenie,“ konštatoval jej riaditeľ Ľubomír Hnatko. Podobne je na tom aj množstvo ďalších firiem, ktoré exportujú do Rakúska. Avšak nielen tam – na rovnaké problémy narážajú aj podniky vyvážajúce do Maďarska či Francúzska. Teda práve do týchto krajín, jedných z našich najdôležitejších obchodných partnerov, kam sa export Slovenska v októbri minulého roka výrazne prepadol. Ukázali to najnovšie čísla Štatistického úradu.
Len krehký rast
Nešlo pritom o zanedbateľný pokles. Pohyboval sa totiž od troch do siedmich percent. Príčina tohto vývoja je podľa odborníkov len jedna – ekonomika Európy je stále na hrane rastu a poklesu. Vrátane už spomínaných štátov. „To sa odráža v tom, že ich dopyt po zahraničnom tovare nie je stabilný a dochádza k výkyvom,“ konštatoval analytik NextFinance Jiří Cihlář.
Dobre to dokumentujú posledné výsledky Európskeho štatistického úradu o raste ich ekonomík. Vo všetkých prípadoch v treťom štvrťroku v porovnaní s jarou rástli najviac o pár desatín percenta, Francúzsko sa dokonca ocitlo v desatinovom mínuse.
V takomto stave preto nie je možné očakávať, že tamojšie firmy či ľudia budú vo veľkom míňať, čo by potiahlo aj našich vývozcov. Napríklad v prípade Francúzska však k prepadu pomáhajú podľa šéfa Asociácie zamestnávateľských zväzov Rastislava Machunku aj politici. „Vo Francúzsku tu súvisí s opatreniami, čiastočne nezodpovednými, ktoré sa dejú v ekonomickej oblasti.“ Zrejme najznámejším je drastické zdanenie najbohatších ľudí.
Lepšie časy prídu
Ak by sa firmy snažili poklesu v týchto krajinách vyhnúť tým, že budú vyvážať napríklad do Nemecka či Česka, môžu zostať nepríjemne sklamané. Do týchto štátov náš export rastie len kozmeticky. To by sa však mohlo v priebehu tohto roka zmeniť.
Ako upozornil analytik VÚB banky Andrej Arady, práve Nemecko vykročilo do nového roku pomerne dobre. „Pre ekonomiku eurozóny zas odhadujú pozorovatelia trhu rast okolo jedného percenta, čo je po predošlých dvoch rokoch poklesu konečne úľavou.“
To by následne mohlo pomôcť nielen firmám, ale našej ekonomike ako celku. Keďže vývoz je jeho hlavným ťahúňom, jeho lepší výkon by znamenal aj rýchlejší rast Slovenska ako celku. „V roku 2014 by však naše hospodárstvo mohlo mierne stúpnuť na plyn a zaznamenať medziročný rast HDP na úrovni vyše dvoch percent,“ povedala analytička Poštovej banky Jana Glasová.
V konečnom dôsledku by takýto scenár znamenal aj úľavu pre našu vládu, konkrétne ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD). Rýchlejší rast sa premietne do vyššieho výberu daní.