Nebanková spoločnosť Pohotovosť žiadala od svojich klientov splatiť pôžičky aj s viac ako 90-percentným úrokom. Na ich vymoženie často využívala exekučné príkazy. Súdy, ale aj Európska komisia to označili za úžeru a Slovensku hrozila z Bruselu dokonca žaloba. Takýmto praktikám odzvonilo. Ministerstvo spravodlivosti má pre bankové aj nebankové spoločnosti nové pravidlá. Tie určia maximálny možný strop úrokovej sadzby, ktoré si budú môcť spoločnosti od klientov žiadať.
Maximálne 26 percent
Napríklad pri spotrebnom úvere úrok nebude môcť prekročiť dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby za posledný štvrťrok. Jej výška je dnes okolo 13 percent, ak by teda nové pravidlá už platili, odišli by ste z banky alebo nebankovky so spotrebným úverom s maximálne 26-percentným úrokom. „Cieľom je vytvoriť viacero stropov pre jednotlivé typy úverov a pôžičiek a tvrdo zasiahnuť proti úžere,“ zdôvodnila hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová. Spoločnosti, ktoré poskytujú úvery, budú musieť postupovať podľa nových podmienok od septembra tohto roka. Návrh, ktorý je zameraný prioritne proti nebankovkám, môžu aktuálne pripomienkovať. O názor žiadali aj spomínanú nebankovku Pohotovosť, ktorá nám však do konca uzávierky na otázky neodpovedala.
Počet pôžičiek klesne
Asociácia poskytovateľov spotrebných úverov v ňom vidí viacero problematických bodov. V prvom rade sú stropy, ktoré navrhuje štát, podľa výkonného tajomníka Ivana Kahanca nepostačujúce. „Dôsledkom nízko stanoveného úrokového stropu však bude to, že veľká časť súčasných klientov, ktorí riadne splácajú, si po jeho zavedení nebude môcť legálne požičať,“ uviedol pre HN. Ak totiž ide o rizikového klienta alebo sociálne slabšieho, spoločnosti mu automaticky poskytujú úvery s vyššou úrokovou sadzbou. Ak sa do stropu nezmestí, úver nedostane a počet klientov niektorým spoločnostiam klesne. „Dôsledkom môže byť to, že niektoré značkové spoločnosti zvážia odchod z trhu,“ dodal Kahanec. Riaditeľ Združenia slovenských spotrebiteľov Miroslav Tulák má obavy, aby tí, ktorí sa do pravidiel nezmestia, nezačali vyhľadávať pôžičky na nelegálnom trhu. „Veríme, že konkrétne úrokové hodnoty budú nastavené tak, aby pre spotrebiteľov boli v zmysle nákladov a dostupnosti optimálne,“ odkázal ministerstvu.
Podľa výkonného riaditeľa Finančnej hitparády Maroša Ovčarika okrem posilnenia čierneho trhu s úvermi hrozí aj nárast úrokových sadzieb na tom legálnom. Ak budú totiž banky či nebankovky chcieť zvýšiť maximálny strop, budú postupne zvyšovať priemernú úrokovú sadzbu. Tí, ktorí z vysokých poplatkov žijú, si podľa analytika navyše cestu, ako nariadenie obísť, nájdu. „Dá sa ísť cez rôzne náklady za poskytnutie úveru, rôzne sankčné úrokové sadzby, sankčné poplatky, poplatky za zmeny,“ priblížil Ovčarik.
V Čechách stropy nechcú
Práve pre spomínané riziká naši susedia v Českej republike odložili prijatie podobných stropov pre jednotlivé pôžičky. Z odbornej diskusie podľa Zdeňka Soudného z portálu Navigátor bezpečného úveru vyplynulo, že obmedzenie úrokových sadzieb by podporilo rast nelegálnych pôžičiek u úžerníkov. „Stanovenie maximálneho stropu by mnohým spotrebiteľom znemožnilo dosiahnuť na úver, pretože ich rizikový profil by neumožňoval, aby im byl poskytnutý úver s menšou sadzbou,“ priblížil nám odborník z Českej republiky. Diskusia o boji proti úžere však u nich podľa Soudného pokračuje.