Po skončení Ufimského ropného inštitútu ste sa presťahovali do Kogalymu na Západnej Sibíri. Vaším prvým zamestnávateľom bola spoločnosť NGDU Vaťjogaňnefť. Bolo to v polovici 80. rokov. Čím sa situácia v ťažbe ropy vtedy odlišovala od súčasnosti?
Bolo to v roku 1986. Uskutočňovalo sa rozsiahle objavovanie uhľovodíkových bohatstiev Západnej Sibíri. Ja som skončil vysokú školu v Baškirsku a začal som pracovať v spoločnosti Bašnefť, ktorá si spolu so Tatnefťou osvojovala rozsiahle západosibírske ropné náleziská. V Baškirskej a Tatárskej oblasti bola vtedy ťažba ropy na vrchole, bol tam dostatok špecialistov v oblasti ťažby ropy. Takto sa v mojom profesionálnom životopise objavil Kogalym. Začal som pracovať v NGDU Vaťjogaňnefť. Na začiatku som prešiel niekoľko oddelení. Najprv to bolo oddelenie rekonštrukcie vrtov, nasledovalo oddelenie generálnych opráv vrtov a oddelenie ťažby ropy. Priority ľudí boli vtedy iné. Sever Sovietskeho zväzu bol miestom, kde bolo možné rýchlo zarobiť na auto, na byt. Niektorí sem prichádzali na rok – dva a odchádzali. Niektorí prišli, sever im učaroval a zostali. Mne sa v Kogalyme v decembri 1986 narodil syn. Rozhodli sme sa s manželkou zostať.
Čo sa zmenilo s príchodom spoločnosti Lukoil?
Lukoil vznikol v roku 1991. Bolo to ťažké prechodné obdobie. Rozpad Sovietskeho zväzu, vznik Ruskej federácie. My sme pracovali a takmer sme nezbadali, že žijeme v inom štáte. Zostali tí istí ľudia, tie isté úlohy a ciele, to isté vybavenie. So vznikom súkromnej spoločnosti Lukoil však prišli nové štandardy, procesy, reglementy. Prišli prví zahraniční partneri, s ktorými sme zakladali spoločné podniky. Začali ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.