Niektoré historické okamihy zmenili svet viac, ako by ste si mysleli. Možno by ste sa ani nenarodili a nečítali tieto riadky, keby sa svetu nepodarilo osedlať fosílne palivá a naštartovať priemyselnú revolúciu. Ako by vyzeralo ľudstvo, keby sme si stále svietili sviečkami? Až taká romantika by to zrejme nebola.
“Bez prebytku energie, ktorý ľudstvu poskytli fosílne palivá, by nemohla vzniknúť ani priemyselná civilizácia, ani populačná explózia posledných dvoch storočí,” hovorí Juraj Mesík, ktorý radí Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku s energiou a klímou. Populácia by nemala možnosť rásť tak rýchlo. “Približne od roku 1800, kedy do hry vstúpil parný stroj a uhlie, sa svetová populácia zosedemnásobila,” hovorí Mesík. Nebyť priemyselnej revolúcie, väčšina populácie by bola viazaná na vidiek, kde by musela produkovať potraviny.
Na dostatku energie stojí a padá celá globálna ekonomika. Zvykli sme si, že jej máme doslova prebytok a využívame ju na každom kroku. Bez nej by sme nežili v prosperite, ako ju poznáme. Veď každý jeden väčší black-out spôsobuje rozvinutým krajinám straty v miliardách eur. Na nejakú formu energie je napojená prakticky každá súčasť priemyslu na všetkých jeho úrovniach.
Ťažíme z minulosti
Keď sa ohliadneme do minulosti, zistíme, že sme sa od historického zlomu, ktorým bola priemyselná revolúcia, vpred veľmi nepohli. Väčšinu našej energetickej spotreby stále pokrývajú ľahko dostupné fosílne palivá. Ide až o 87 percent. Ich enormná spotreba pritom postupne mení celú planétu. “Vzťah medzi spaľovaním fosílnych palív a zmenami klímy je dnes už jasný každému aspoň trochu gramotnému človeku,” hovorí Mesík.
Práve emisie, ktoré vznikajú pri spaľovaní ropy, plynu či uhlia, výrazne prispievajú k zmene klímy a otepľovaniu planéty, vyplýva zo správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy, na ktorú nás odkázala hovorkyňa tejto inštitúcie Werani Zabula.
Na ešte širší vplyv energie na životné prostredie poukazuje aj Mesík, keď hovorí, že “prebytok energie umožnil pretváranie a často ničenie krajiny a prírody.” Vďaka jej prebytku totiž dokážeme vytvoriť a živiť mašinériu, ktorá umožňuje ešte dôkladnejšie ničenie.
Najväčšie problémy našej planéte spôsobujú emisie produkované spaľovaním fosílnych palív. O aký objem emisií ide? Podľa výpočtu Jeffreyho Sachsa z Kolubijskej univerzity, ktorý pôsobí ako poradca generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna pre otázky udržateľného rozvoja, ide až o 31 miliárd ton CO2 ročne. A objem do ovzdušia vypúšťaného odpadu neustále narastá.
Skryté škody
Energia vyrábaná z fosílnych palív vychádza ľudstvo omnoho drahšie, než sa nám na prvý pohľad zdá. Nepočítame totiž so skrytými škodami. Ide o to, že znečisťovatelia, medzi ktorých počítame napríklad aj producentov ropy, nie sú nútení platiť náklady, ktoré presúvajú na vlády. Ide napríklad o škody spôsobené ľuďom prostredníctvom znečisťovania ovzdušia, napríklad zhoršené zdravie, ale aj nepriame škody spôsobené povodňami, suchami či prívalovými dažďami, ktoré so sebou prináša zmena klímy.
Tieto škody sa rozhodol vyčísliť Medzinárodný menový fond, ktorý sa nedá považovať za nekritického podporovateľa zelenej energie. Podľa májovej správy fondu sa skryté škody z využívania fosílnych palív, ktoré znečisťovatelia prenášajú na plecia vlád, šplhajú na neuveriteľných desať miliónov dolárov za minútu. Ročne teda ide o 5,3 bilióna dolárov skrytých dotácií. Samotní autori správy číslu najskôr neverili, ale opakované výpočty výsledok potvrdili.
Tlak na prechod z fosílnych palív na obnoviteľné zdroje by tak mohla priniesť napríklad často diskutovaná uhlíková daň a stop takýmto skrytým dotáciám pre petropriemysel. V oboch prípadoch ide o zohľadnenie negatívnych externalít využívania uhlíkových energonosičov.
Čisté alternatívy
Ako teda zmeniť palivo, z ktorého od samého začiatku priemyselnej revolúcie dodávame štavu našej ekonomike, no ktoré zároveň výrazne škodí budúcim generáciám? Riešením je odklon od fosílnych palív a hľadanie “čistých” alternatív.
Do úvahy pritom treba vziať, že populácia bude ešte istý čas narastať a veľké časti sveta sa budú snažiť vymaniť z chudoby, a teda budú mať vyššie energetické nároky. Jednoducho, energie bude treba viac, aj keby sa nám podarilo znížiť jej spotrebu na hlavu.
V ideálnom prípade by podľa Mesíka vedeli veľké krajiny ako sú Spojené štáty či Austrália pokryť všetky energetické potreby len zo solárnych elektrárni už v priebehu dvoch dekád. “Prakticky sa to ale nestane,” hovorí. Prekážkou je podľa neho najmä ľahostajnosť politických a hospodárskych elít. “Žijeme život s heslom ´Po nás potopa´,” dopĺňa.
Ako realistickejšie sa ukazujú rôzne komunitné energetické alternatívy. Na jeden z nich pred časom poukázal portál Euractiv. Ide o belgické združenie Ecopower, ktoré podľa posledného sčítania združovalo takmer 37-tisíc členov, vlastnilo jedenásť veterných turbín, tri vodoelektrárenské zariadenia, jedno zariadenie na spracovanie biomasy a 270 solárnych panelov. Podobných iniciatív je dnes v Európe čoraz viac a majú aj podporu Európskej komisie.
Prvé lastovičky prichádzajú aj na Slovensko, napríklad s pomocou neziskovej organizácie Priatelia Zeme - CEPA. Tá pomáha realizovať komunitné energetické projekty na strednom Slovensku. Príkladom je napríklad združęnie Bioenergia Bystricko, ktoré združilo osem obcí, v ktorých zefektívnili a zekologizovali možnosti vykurovania.
Podľa Ladislava Bányaia z ministerstva hospodárstva rezort podporuje projekty zamerané na zavedenie udržateľných energetických riešení. V rámci programového obdobia 2014 až 2020 štát plánuje v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia podporiť malé elektrárne do 10 kW či tepelné zdroje v bytoch či rodinných domoch za 115 miliónov. Tam sa otvára určitý priestor na zavádzanie obnoviteľných technológií, či už v širších komunitách alebo jednotlivo.
Zelená energia lacnie
Zelenej energii môže v budúcnosti nahrávať to, že postupne lacnie a stáva sa spoľahlivejšou. Čoraz dostupnejšie sú aj baterky, ktoré sú schopné uchovávať energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov. Len nedávno predstavila firma Tesla svoju novú cenovo dostupnú veľkokapacitnú batériu pre domáce použitie. K poklesu cien prispievajú aj producenti elektromobilov, ktorí sú čoraz schopnejší konkurovať spaľovacím motorom.
Podobné je to napríklad aj so solárnymi panelmi. Tie postupne zvyšujú svoju efektívnosť a ich ceny klesajú. Len od roku 2009 zlacnili o 75 percent. Podľa analýzy Deutsche Bank bude v roku 2017 cena energie zo zásuvky dokonca rovnaká ako tá, ktorú získavame zo solárnych panelov. Pre krajiny ako je napríklad Austrália, ktorá má dostatok slnka a kde je energia zo siete pomerne drahšia než u nás, to môže byť veľmi silným motivačným faktorom.
Energetická chudoba
Svet využíva energiu veľmi nerovnomerne. Napríklad priemerný Američan minie v domácnosti až 64-krát viac elektriny než Nigérijčan. Kým jedna časť sveta má energie prebytok, v druhej časti planéty sa skloňuje slovné spojenie energetická chudoba. Podľa iniciatívy Energy Poverty Action ide o situáciu, keď je blahobyt veľkého množstva ľudí negatívne ovplyvňovaný veľmi nízkou spotrebou energie, používaním znečistených alebo znečisťujúcich palív a enormným časom potrebným na zaistenie energie na základné prežitie. Je pritom jedno, či ide o malý, no rýchlo horiaci kríček teresken v tadžickom Pamíre alebo o ropu vytekajúcu z potrubia v Nigérii.
Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu nemá prístup k elektrine až 1,5 miliardy obyvateľov sveta a takmer tri miliardy používajú pri varení či kúrení palivá, ktorých spaľovanie uvoľňuje látky škodlivé pre ľudské zdravie. Rozvojový program OSN tieto čísla rozmieňa vo svojej správe na drobné. Kým v najmenej rozvinutých krajinách nemá prístup k elektrine až 70 percent obyvateľstva, v rozvojových krajinách ako celku je bez elektriny 28 percent ľudí.
Rozvojový rozmer problému zhrnula šéfka Medzinárodnej agentúry pre energiu Maria van der Hoeven. "Je to ekonomický problém, bez svetla sa nedá učiť, bez prúdu nemáte internet. Je to tiež problém chudoby a zdravia," cituje ju agentúra AFP.
Rozvojová otázka
Že aj energia je rozvojovou otázkou, si uvedomuje aj ministerstvo zahraničných vecí, pod ktorého gesciu spadá rozvojová spolupráca poskytovaná pod značkou SlovakAid. “Slovensko v uplynulých rokoch podporilo viacero projektov zameraných na sektor energetiky v partnerských krajinách. Išlo napríklad o budovanie kapacít inštitúcií v Bosne a Hercegovine v oblasti obnoviteľných zdrojov energie prostredníctvom prenosu slovenských skúseností v oblasti energetiky, či podporu vysokoškolského a odborného vzdelávania v oblasti zelených technológií v Afganistane,” odkázali nám z tlačového oddelenia rezortu zahraničia.
Ministerstvo ďalej vysvetľuje, že energetika so zameraním na energetickú bezpečnosť a alternatívne zdroje tvorí jednu z priorít rozvojovej spolupráce Slovenska. “Energetická dostatočnosť a využívanie nízko-uhlíkových zdrojov energie sú predpokladom trvalo udržateľného rozvoja, ako aj naplnenia klimatických cieľov,” dopĺňa rezort.
Tento článok je ôsmy z 20-dielneho seriálu o Cieľoch udržateľného rozvoja, ktoré budú svetoví lídri schvaľovať na samite v New Yorku v septembri tohto roka. Seriál vzniká v rámci Európskeho roka rozvoja 2015 v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií.
- Odstrániť chudobu vo všetkých jej podobách kdekoľvek na svete
- Odstrániť hlad, podvýživu a dosiahnuť potravinovú bezpečnosť
- Zaistiť zdravý život a podporiť blahobyt
- Zabezpečiť vzdelanie v rovnakej kvalite pre všetkých a podporiť celoživotné vzdelávanie
- Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien a dievčat
- Zaistiť dostupnosť vody, udržateľný vodný manažment a sanitáciu
- Zabezpečiť prístup k dostupnej a udržateľnej energii
- Podporiť udržateľný ekonomický rast, zamestnanosť a dôstojnú prácu
- Stavať odolnú infraštruktúru a podporiť udržateľnú industrializáciu a inovácie
- Znížiť nerovnosť v rámci krajín a medzi nimi
- Vytvárať bezpečné a odolné mestá a ľudské osídlenia
- Zabezpečiť udržateľnú spotrebu a výrobu
- Vykonať okamžité kroky v boji s klimatickou zmenou
- Zachovať a udržateľne využívať oceány a moria
- Chrániť pevninské ekosystémy, podporovať udržateľný lesný manažment, bojovať proti rozširovaniu púští
- Zabezpečiť prístup k spravodlivosti pre všetkých, vytvoriť efektívne a zodpovedné inštitúcie
- Posilniť globálne partnerstvo pre udržateľný rozvoj