V roku 2008 začala nitrianska firma Bonul strážiť štátne núdzové zásoby. Pôvodne mala pre Správu štátnych hmotných rezerv robiť tieto služby iba do vlaňajška. Napriek tomu však štát platí za jej služby doteraz.
Ani po viac ako roku od oficiálneho ukončenia zmluvy za ňu totiž štát nedokáže nájsť náhradu. Kameňom úrazu sú podmienky, ktoré si správca zásob v súťaži nastavil. Tie dokážu splniť iba spomínaní Nitrania.
Neobvyklé podmienky
Uchádzači totiž museli splniť viacero prísnych podmienok. Museli mať štatút takzvaného subjektu hospodárskej mobilizácie. Ten musí v čase výnimočného stavu plniť úlohy, ktoré sú nevyhnutné na prežitie obyvateľstva. Ďalšou podmienkou bolo, že firmy museli mať aspoň 50 zamestnancov, na ktorých sa napríklad počas vojny nebude vzťahovať branná povinnosť. Zaujímavosťou pritom je, že ministerstvo hospodárstva doteraz vydalo takýto štatút len piatim esbéeskám. Z týchto má viac ako 50 zamestnancov iba Bonul. Samotná firma napriek viacerým pokusom na otázky HN nereagovala.
Nebol to však jediný problém. Ak by podmienky spĺňali aj iné firmy, nedostanú od úradov potvrdenie. To im môžu dať až v prípade, keď podpíšu so štátom zmluvu. Úradníci im pritom nemôžu vydať ani potvrdenie, že im tieto doklady vydajú dodatočne, po podpise zmluvy.
Práve to sa nepáčilo konkurentom Bonulu ani Úradu pre verejné obstarávanie. Preto nariadil tender v hodnote 2,8 milióna eur už druhýkrát zrušiť. Takto nastavené súťažné podmienky však považujú za neobvyklé aj advokáti. „V našej praxi sme sa doteraz ešte nestretli so situáciou, v ktorej by verejný obstarávateľ požadoval v rámci preskúmavania splnenia podmienok súťaže od uchádzačov predloženie dokladu, ktorý nie je možné reálne získať pred uzatvorením zmluvy s týmto obstarávateľom,“ hovorí partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Andrej Leontiev.
Vláda by mala konať
Napriek tomu, že hmotné rezervy považujú verdikt úradu za neprimeraný, rozhodli sa jeho pripomienky akceptovať. Ako potvrdila ich hovorkyňa Marcela Zelinková, v novej súťaži už budú námietky rešpektovať. Prečo tak neurobili už po prvom verdikte ÚVO, ale opätovne vypísali diskriminačnú súťaž, hovorkyňa nezdôvodnila.
Podľa Petra Kunderu z Aliancie Fair-play je však nemysliteľné, aby hocijaká rozpočtová organizácia vedome a opakovane porušovala zákon alebo sa ho snažila obísť. „Vláda by mala vyslať jasný signál, že od podriadených zložiek očakáva striktné dodržiavanie zákonov – tým signálom by mohlo byť napríklad odvolanie predsedu.“