„Spoločnosť Compel Rail vyhlasuje verejné ponukové konanie na upisovateľa rozhodného podielu akcií spoločnosti,“ píše sa v novinovom inzeráte martinského výrobcu strojov na železničné trate. Ten dopláca na sankcie voči Rusku, prešiel reštrukturalizačným konaním a momentálne sa snaží získať nového investora, od ktorého si sľubuje zvýšenie základného imania i ďalšie zákazky. „Inzercia je len podporenie našej snahy o rozšírenie informovanosti potenciálnych záujemcov,“ vysvetľuje netradičný spôsob hľadania partnera riaditeľ Compel Rail Martin Vaško.
Východné trhy padli
Spoločnosť Compel Rail sa špecializuje na výrobu strojov určených na výstavbu a údržbu železničných tratí. Pre zákazníkov z Ruska, Bieloruska či Ukrajiny ich sama vyvíjala a vyrábala na zákazku. Ešte pred siedmimi rokmi zamestnávala 120 zamestnancov a po prvej vlne krízy sa ich počet znížil na 50. Spoločnosť napriek tomu fungovala ďalej. Až prišli sankcie Európskej únie voči Rusku, ktoré bolo jej najväčším obchodným partnerom. „Do dnešného dňa sa nám však nepodarilo získať od ruského partnera dlžnú sumu približne 315-tisíc eur,“ hovorí Martin Vaško. Aj preto sa firma rozhodla pre reštrukturalizáciu. Súd im potvrdil reštrukturalizačný plán, podľa ktorého uhrádzajú dlhy.
Nové zákazky momentálne získavajú na domácom trhu, napriek tomu ich nie je dostatok. A preto sa rozhodli nájsť partnera. Na revanš mu ponúkajú rozhodovacie právo. „Hľadáme investora s vhodným výrobným programom pre našu firmu, ktorý by bol ochotný zvýšiť základné imanie spoločnosti tak, aby sa stal väčšinovým majiteľom s rozhodovacím právom,“ pokračuje Martin Vaško s tým, že po úspešnom vstupe investora do firmy predpokladá nárast počtu pracovným miest z doterajších 45 na 100.
Strojárstvo ide
Dosiaľ sa im ho nepodarilo nájsť. Podľa odborníka to nie je nemožné, investor môže mať záujem napríklad o kvalifikovanú pracovnú silu. Základným problémom mnohých strojárskych firiem je však fakt, že sa zameriavali na východné trhy a vplyvom sankcií prišli o partnerov. „Dosť pochybujem, že sa týmto spoločnostiam podarí presadiť na Západe, pretože tam je silná konkurencia. Dalo by sa špekulovať, že by sa mohli stať napríklad
subdodávateľmi,“ vysvetľuje viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu Juraj Borgula. Uplatniť sa dá podľa neho aj na slovenských a českých železniciach, no tie sú v počte kilometrov v porovnaní s tými ruskými zanedbateľné.
Strojárstvu ako takému sa momentálne v štatistikách darí relatívne dobre. „Priemerný rast za posledný rok a pol je viac ako päť percent. Pochopiteľne sa to nedá zovšeobecniť na všetky firmy, ktoré v tomto odvetví pôsobia,“ uvádza ekonomický analytik Tatra banky Boris Fojtík. Špeciálne to platí v prípade, ak je firma jednostranne orientovaná iba na jeden typ trhov. „Železničné strojárstvo je špecifickejší segment závislý od veľkých zákaziek s pravdepodobne vyššou cyklickosťou. Práve pokrytie období s nižším dopytom je kľúčom k prežitiu takýchto firiem,“ dodáva Boris Fojtík.
Rast tržieb za výrobu strojov v SR
2009 –34,1%
201033,8%
201117,9%
20122,9%
201312,3%
20144,6%
Zdroj: ŠÚ SR