Ešte nikdy neboli percentá, doslova desatiny, také dôležité, ako pri týchto voľbách. O tých preferenčných, ktoré môžu do veľkej miery vyzametať tradičné politické portfólio v parlamente, sa to hovorí už niekoľko týždňov. Ešte dôležitejšie však budú tie percentá, o ktorých sa bude rozhodovať po voľbách. Veď pre ľudí ani biznis sa reálne nič nezmení tým, že Dzurinda prenechá miesto Žitňanskej alebo Sulík sa vzdá mandátu.
Percentá sú zaujímavé z viacerých pohľadov: tie, ktorými strany hrozia; tie, ku ktorým sa zaviazali; a tie, ktoré sľubujú.
Najviac sledovanými povolebnými percentami budú predovšetkým tie daňové. Takmer s určitosťou sa dá očakávať, že princíp rovnej dane neprežije. V tomto ohľade ambície Smeru neustráži ani Most, ani KDH, prípadne iný koaličný partner. Aj keby voľby vyhrala zázrakom pravica, do niektorých daní sa pustí takisto.
Brusel bude zase viac ako doteraz zaujímať percento deficitu verejných financií. Zmenšiť ho na budúci rok pod žiadanú trojku sa zdá nereálne. Najmä preto, že ani daň od bohatých, ani z luxusu, ani z cigariet neprinesie do rozpočtu chýbajúcu vyše miliardu eur.
No a potom tu máme ešte percentá, ktoré sa len tak mimochodom a neurčito sľubujú, a bolo by dobré, keby sa aj splnili. Napríklad, že strany nebudú hýbať s pomerom odvodov medzi prvým a druhým dôchodkovým pilierom, že postupne znížia odvody, či to, že nezvýšia DPH. Všímavý pozorovateľ politiky však už dnes vie, že minimálne tá DPH to bude mať riadne nahnuté.
V každom prípade je jasné, že po voľbách sa bude ľuďom na Slovensku žiť ťažšie. Závisí od našej voľby, ako dlho to „ťažšie“ bude trvať.