SPP žiada prudké zvýšenie cien pre domácnosti, štát je však proti. Do budúcnosti by chcel posilniť svoje právomoci vo firme. Vážne úmysly má aj so Slovenskými elektrárňami, pri ktorých predhodnotí i ďalšie nároky spojené s doplatkom za privatizáciu.
Slovensko mešká so zavedením tretieho energetického balíčka. Ako sa obhajujete pred Bruselom?
Politickými dôvodmi. Eurokomisára Otingera sme informovali, že sme ho pre predčasné voľby nestihli schváliť. Eurokomisár sľúbil, že nám dá priestor. Chceli by sme ho schváliť na júlovej schôdzi. Teraz rokujeme s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
Budete ho meniť?
Sú tam názorové zmeny okolo vymenúvania členov vedenia ÚRSO, ochrany veľkých spotrebiteľov či nastavenia unbundlingu v SPP.
Čo je v záujme štátu pri unbundlingu?
Chceme mať čo najsilnejší vplyv a vidieť do všetkých tokov. Máme záujem posilňovať naše akcionárske pozície.
Ako, keď štát nemá manažérsku kontrolu?
Musíme nadefinovať vzťahové pravidlá a kontrolné mechanizmy do zmlúv. Kreujeme formy, hľadáme možnosti.
Budete presadzovať vlastnícky unbundling (rozdelenie firiem skupiny SPP, aby sa oslabila jej trhová dominancia, pozn. HN)?
V SPP je to komplikované, lebo náš francúzsko-nemecký partner chce svoj podiel predať. To nemôžeme obísť. Má sa o tom rokovať v najbližších mesiacoch. Oficiálne rokovania sa ešte nezačali. Ale práve v postoji štátu môžeme naznačiť prvé veci, ktoré sa dajú zlepšiť. Nakoniec aj záujemca dal určitý verejný prístup.
Narážate teda na ponuku väčších dividend a na silnejšie postavenie štátu v spoločnosti?
Áno. Do hry však pripadá aj dohoda o spoločnom podávaní cenových návrhov na Úrad pre regulácie sieťových odvetví či stiahnutie aktuálne rozbehnutých súdnych sporov. Chceme, aby tie spoločnosť do budúcnosti nezaťažovali.
Už prebehli oficiálne rokovania?
Ešte nie. Na stole máme ponuku na rokovanie zo strany minoritného partnera v SPP. Zrejme sa uskutoční ako prvé, a to na úrovni predsedu vlády.
Očakávate od kupujúceho, že pri podávaní cenových návrhov bude striedmy?
Na jednej strane chceme, aby ceny plynu boli čo najnižšie, no na druhej strane vieme, že nie všetko sa dá ovplyvniť. Sporíme sa napríklad o korekčný faktor, ktorý zrejme vyriešime v treťom liberalizačnom balíčku. Posledné slovo však vždy bude mať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
Aktuálne súdy riešia 19 žalôb od SPP. Nepáčia sa mu rozhodnutia regulačného úradu. Znamená to, že takto im budete chcieť predísť?
Návrhy, ktoré aktuálne prichádzajú na regulačný úrad, nie sú vlastnícky prediskutované. Aj posledný, ktorý vzišiel, nebol s nami konzultovaný. Regulačný úrad si však zatiaľ na to názor nevytvoril. Podľa mňa však aj v tomto prípade príde ku konfliktu.
Znamená to, že v krátkom čase príde na regulačný úrad návrh na zvýšenie cien plynu?
Diskutuje sa o ňom.
Viete povedať, o akom konkrétnom návrhu sa diskutuje?
Hovoril o tom už premiér. SPP chce zdvihnúť ceny plynu o 16,5 percenta.
Kedy by ten návrh mal prísť?
Neviem, ako sa SPP rozhodne. Zástupcovia za štát však hlasovali proti.
Bol by teda EPH lepší a poslušnejší partner?
Na medzinárodnom poli by bol podľa mňa aktívnejší. Tranzit plynu cez eustream je totiž ohrozovaný projektmi v okolitých štátoch. Zahraničných partnerov to však až tak netrápi, keďže jeden z nich vlastní akcie v Nord Streame. Ak by bol korektný, tak akcionárom nie je on, ale samotný SPP.
A nemalo byť práve aktívnejšie Slovensko?
Ako by v tejto veci Slovensko rozhodlo, keď v podniku nemá manažérsku kontrolu? Možno to malo prejsť cez valné zhromaždenie, kde má slovenská strana väčšinu. Rozhodli však o zahraniční akcionári a SPP to neprišlo ani na stôl.
Znamená to, že Slovensko vstúpi do South Streamu?
Nehovorím, že vstúpi. Ak však bude chcieť mať zahraničný partner rozvojové aktivity, tak budeme chcieť, aby to robil v rámci podniku. Máme teraz šancu napraviť nedostatky, ktoré sme urobili počas privatizácie.
Budete sa teda snažiť vyjednať časť manažérskej kontroly späť?
Budeme o tom diskutovať. Jedným z variantov je, že v rámci celej skupiny firiem SPP sa niekde manažérska kontrola vyjedná, niekde, naopak, nie.
V parlamente je momentálne lex SPP. Súhlasíte s tým zákonom?
Nejde o ideálne riešenie. Vždy je totiž lepšie, keď sa to rieši štandardnými postupmi. V niektorých veciach si však štát musí zažiadať väčšiu moc. A to je práve tento prípad.
Neobávate sa prípadných žalôb?
Čiastočne sa obávam. Už teraz máme na stole aktívne žaloby z čias prvej vlády Roberta Fica. Naši právnici si myslia, že sú uhájiteľné.
Na stole máte aj žalobu zo strany Slovenských elektrární. Tie žalujú slovenskú stranu o 94 miliónov eur. Dôvodom je tiež regulácia. Už ste sa s touto žalobou oboznámili?
V tomto spore sa cítime v práve. Myslíme si, že nie je príslušná, keďže podnik za obdobie podania žaloby, žiadne rozhodnutia regulačného úradu nenamietal.
Ako s ňou chcete naložiť?
Bránime sa.
Budete s nimi rokovať?
So Slovenskými elektrárňami už rokujeme, keďže máme na stole viacero tém, kde môže prísť na pretras aj táto žaloba. V hre je napríklad nulový variant. Slovenská strana je však presvedčená, že to nie je celkom správne riešenie. Je tu aj dostavba Mochoviec, kde už teraz sú priznávané sklzy. Preto budeme od nich žiadať vysvetlenie.
Nulový variant v zmysle, že my nebudeme žiadať doplatok za privatizáciu a oni stiahnu žalobu?
Nulový variant bol navrhovaný aj bez tejto žaloby. Žaloba je možno len ďalším argumentom do tejto diskusie.
Koľko slovenská strana požaduje?
Viem o jednom materiáli, kde sa požaduje zhruba 200 miliónov eur pre slovenskú stranu.
Budete túto sumu požadovať?
O problémoch sa treba rozprávať a vyriešiť ich. Musíme ich však riešiť v kontexte dostavby Mochoviec, keďže sú priznávané sklzy. Prvé diskusie sme už v tejto veci urobili. Po schválení programového vyhlásenia vlády plánujeme ich návštevu, kde by sme chceli vedieť odpočet. Nakoniec je to naša spoločná investícia, keďže Slovensko sa vzdalo dividend. Keď sa však dielo predlžuje, tak sa aj predražuje.
Aká je teda tá suma, ktorú budete požadovať?
Musíme zvážiť všetky veci. Analýzu, ktorá už je vypracovaná, zrejme budeme musieť prehodnotiť. Nevieme totiž, či sa všetky nároky v nej zohľadnili.
Už teda viete, o koľko sa dostavba Mochoviec predražuje?
Neviem o tom, že by to bolo vyčíslené. Logika veci však hovorí, že ak sa dielo predlžuje, tak sa aj predražuje. Budeme sa na to pýtať. Chceme napríklad vedieť, kedy sa Mochovce dokončia, a následne z toho budeme vedieť, koľko to asi bude stáť.
Je reálne, že Samsung by to na Slovensku zbalil, keby nedostal stimul?
Pravdaže. Prvé skúsenosti, ktoré tu mám, potvrdzujú, že firmy, ktoré prichádzajú so zámerom investovať, majú variáciu viacerých krajín. Sú konkurenčné miesta v Maďarsku či Chorvátsku. Je ťažké ich výškou stimulov pretromfnúť.
A teda váš názor na Samsung sa zmenil alebo nie?
Na Samsung si robíme analýzu. Jeho problém je, že oni nevytvárajú nové pracovné miesta. Skôr hrozia, že novú technológiu zavedú v inej krajine. Náš zákon nie celkom jednoznačne definuje, či to je v zmysle zákona alebo nie. Dali sme si robiť právnu analýzu. Keď bude hotová, dáme definitívne stanovisko.
Kedy to bude?
V najbližších dňoch.
Ako zmeníte nastavenie investičných stimulov?
Vytváram si investičnú radu z poradcov z podnikateľského prostredia. Nie vždy sa doteraz zohľadňovalo riziko prečerpávania pracovníkov z jednej firmy do druhej. Ľudia z biznisu v danom segmente to vidia. Stimuly, ktoré nám vytvárajú pracovné miesta preliatím ľudí, nepotrebujeme dávať. Cieľom do budúcnosti je stanoviť kritériá jasne a napríklad bodovať projekty podľa atraktivity z hľadiska nových pracovných miest, inovácií a podobne.
Ako chcete v stimuloch uprednostňovať slovenské podniky?
Majú u nás otvorené dvere, tak ako aj všetky ostatné. Posudzujeme ich rovnocenne.
Je možné ich nejako uprednostniť alebo nie?
Taká požiadavka nie je správna. Musíme mať rovnaký meter. Mimochodom, je ťažké povedať, kto je slovenský a kto je domáci.
Aj dnes sú pravidlá rovnocenné. Čo zmeníte, aby bola vyššia dostupnosť stimulov pre domáce firmy?
Kritériá začíname tvoriť a musia dostať nejaký systém. A musia byť transparentné pre investorov.
Kedy budú nové kritériá hotové?
Neviem. Skupina sedela prvýkrát vo štvrtok.
Pre podnikateľov bude citlivá aj zmena Zákonníka práce. Na čo budete apelovať?
Očakávam pragmatickú diskusiu, ktorá bude kopírovať požiadavky všetkých. Podnikatelia by určitý druh flexibility radi ponechali v Zákonníku práce.
S akými zmenami nebudete súhlasiť?
To ťažko povedať.
Minister práce Richter naznačuje návrat súbehu výpovednej lehoty a odstupného...
Sú veci, na ktoré možno budem mať iný názor. Tak uvidíme.
Trúfate si presvedčiť ho?
Budem ho presviedčať. Aj spolu so sociálnymi partnermi. Budú rokovania. To dobré treba v zákonníku ponechať.
Napríklad ten zrušený súbeh?
Ja by som bol za to.
Čo potrebujú firmy zmeniť v Zákonníku práce?
Sú vždy diskusie okolo zadefinovania závislej práce. My sme proti nahrádzaniu zamestnávania živnosťami, ale nesmieme živnosti zlikvidovať.
Malí podnikatelia napríklad žiadajú zrušiť gastrolístky pre zbytočnú administratívu.
Bolo to na stole. Nakoniec ani zamestnávatelia, ani odbory za to neboli. Teraz to neplánujem riešiť.
Ste nestraník a ste vo Ficovej vláde. Cítite sa vo svojej koži?
Necítim.
Prečo?
Nie som politik a ani som ním nechcel byť. Situácia sa však tak vyvinula. Prišiel som z podnikateľského prostredia, ktoré je značne iné ako štátna správa a iná je aj publicita okolo mojej osoby. Tá mi nie je dvakrát príjemná. Väčší komfort som mal, keď som žil v určitej anonymite, hoci som nebol celkom neznámou osobou.
Hádam ste to ešte neoľutovali...
Denne to ľutujem niekoľkokrát.
Keď ste nastúpili do funkcie, špekulovalo sa, kto vaše meno povedal šéfovi kabinetu. Kto to bol?
To sa musíte spýtať šéfa kabinetu. Mne to ponúkol šéf kabinetu.
Čiže vás nikto neprehováral?
Prehováral ma len on. Zavolal si ma na stretnutie a v diskusii mi post ministra hospodárstva ponúkol.
Nemyslíte si, že ste ako nestraník ľahší terč na odvolanie?
Nechcel by som nad tým špekulovať. Každý vymenovací dekrét má na druhej strane aj odvolací dekrét. Otázkou je len dátum.
Čo vás ako podnikateľa hnevalo, na čo máte dosah a čo aj zrušíte?
Momentálne nemám nič také, čo by som zrušil.
Kto je Tomáš Malatinský
Narodil sa v roku 1959. Vyštudoval Stavebnú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej. Pracoval v Stavoprojekte a potom nastúpil do Elektrovodu Bratislava. Pracoval aj vo Výskumnom ústave jadrovej energetiky v Trnave. Donedávna bol predsedom Predstavenstva stavebno-montážnej firmy Elektrovod holding a prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Po vzniku druhej vlády Roberta Fica sa stal ministrom hospodárstva.