Likvidačné. Aj takto hodnotia malí predajcovia a výrobcovia potravín nový sadzobník pokút, ktorý chce zaviesť ministerstvo pôdohospodárstva. Návrh rezortu Ľubomíra Jahnátka (Smer-SD) totiž ruší odstupňovanie pokút podľa veľkosti podniku a dvíha aj horné sadzby. Kým doteraz mohol dostať malý obchodník napríklad za predaj tovaru po uplynutí dátumu spotreby pokutu maximálne desaťtisíc eur, po novom to bude až desaťnásobok, teda rovnako ako veľký obchodný reťazec. „Aj dnešné sadzby pokút by s nami poriadne otriasli. Ak by nový návrh prešiel, bola by to katastrofa,“ vraví majiteľ malej predajne potravín v Michalovciach Ľubomír Surový. Novela by mala platiť od marca budúceho roka a rezort si od nej sľubuje zvýšenú ochranu spotrebiteľa.
Likvidačný efekt
Podľa Surového nie je zo strany štátu fér, že malí obchodníci môžu dostať rovnakú pokutu ako veľké nadnárodné reťazce. „My sme zatiaľ negatívnu skúsenosť s kontrolórmi nemali. Obchodníci, ktorých poznám, však hovoria, že kontroly sú čoraz častejšie a prísnejšie,“ dodáva.
Nové sadzby pokút považuje za privysoké aj malý výrobca zákuskov a majiteľ cukrárne v Brestovci neďaleko Komárna Július Nagy. „Ak niekto nedodržiava predpisy, mal by dostať pokutu. Ale tieto nové sumy sú už likvidačné a keby sme takúto pokutu dostali my, môžeme podnik rovno zavrieť.“
Ministerstvo pôdohospodárstva však argumenty obchodníkov a výrobcov nepripúšťa. „Pokiaľ malý prevádzkar dodržiava platnú legislatívu pre oblasť potravín, nemusí sa obávať pokuty, a tým ani jej výšky,“ tvrdí tlačová tajomníčka rezortu Zuzana Gulová. Dôvodom zjednotenia výšky pokút je podľa jej slov aj skutočnosť, že bezpečnosť potravín nezávisí od veľkosti prevádzky, ale od dodržiavania predpisov.
S tým však nesúhlasí bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon (Most-Híd), ktorý kritérium veľkosti zaviedol minulý rok. „Miera rizika ohrozenia zdravia je oveľa vyššia vo veľkých hypermarketoch, kde denne nakupujú tisícky zákazníkov, než u malých obchodníkov, kde sa často predavačky so zákazníkmi poznajú aj osobne,“ vysvetľuje
Simon. „Hoci sa minister Jahnátek prezentuje ako bojovník proti hypermarketom, zjednotením sadzieb im pomôže,“ dodáva.
Novela zákona o potravinách pokuty nielen zjednocuje, ale zvyšuje aj ich horné hranice. Napríklad za opätovné porušenie povinností, za ktoré už kontrolóri pokutu uložili, sa maximálna sadzba posúva z doterajších dvoch až na päť miliónov eur. „Najvyššie sadzby neboli nikdy použité, prečo ich teda vláda znovu zvyšuje?“ pýta sa prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak. Podľa neho za tým možno hľadať len snahu ukázať sa pred voličmi.
Tlak na korupciu
Odborníci poukazujú aj na ďalší vedľajší účinok zjednotenia a zväčšenia rozsahu sadzieb pokút. Je ním zvýšená pravdepodobnosť korupcie kontrolórov. „Veľkosť podniku je objektívnym kritériom pri sadzbe pokút. Ak sa zruší, úradníci dostanú väčšiu moc pri rozhodovaní o výške pokuty,“ konštatuje Radovan Pala, advokát z kancelárie TaylorWessing e/n/w/c. To podľa jeho slov spolu so širším rozsahom pokút zvyšuje tlaky na korupciu kontrolórov. Simon upozorňuje aj na veľmi nízke platy inšpektorov, čo taktiež vplýva na pravdepodobnosť korupčného správania.