S biznisom začínal v rodnej Británii, ale nie je mu cudzí ani Brusel či Varšava a v 90. rokoch si "preskákal“ aj pár zaujímavých mesiacov v Bukurešti. Hovorí, že pôsobenie v zahraničí ho veľmi obohatilo. Keď je vhodná príležitosť, hrdo nosí kilt, ale ako jeden z mála Škótov nie je fanúšikom whisky. John McGuigan už vyše roka riadi spoločnosť Telefónica O2 Slovakia.
Sociálne siete
John McGuigan dlhé roky pôsobil v Škótsku či Anglicku, ale nikdy sa nebránil ani práci za hranicami. "Doma máte vytvorenú sociálnu sieť. Ľahšie si preveríte nových uchádzačov o prácu, získavate informácie... V zahraničí vždy začínate od úplného začiatku, ale je to o to zaujímavejšie,“ hovorí. "Veľká výzva je jazyková bariéra a kultúrne odlišnosti, na ktoré nikdy človek nesmie zabúdať,“ dodáva. Najradšej spomína na svoje polročné pôsobenie v Rumunsku. "Bolo to náročné,“ komentuje so smiechom.
Aj u nás musel bojovať s trošku inými zvyklosťami, než na aké bol zvyknutý z ostrovov. "Keď máme problém, tak o ňom diskutujeme. Tu sa radšej všetko preberá medzi štyrmi očami, a nie priamo. Tiež ma prekvapilo, ako sa tu dá na pozície. Keď niečo potrebujem, idem za človekom, ktorý je na danú oblasť najväčší odborník, nechcem to riešiť cez troch jeho šéfov, aby som zachoval hierarchiu. Niekedy treba kultúrne rozdiely rešpektovať, inokedy je ich lepšie ignorovať,“ hovorí McGuigan.
Podchodov sa nebojí
Pôsobenie v zahraničí vrelo odporúča každému, kto si to čo len trošku vie predstaviť. Ako hovorí, život mimo Británie ho veľa naučil a získal kritickejší pohľad na svoju vlasť. "Tunajší ľudia so mnou veľmi nesúhlasia, ale podľa mňa ste oveľa viac rodinne založení. Páči sa mi, že si radi vypočujete aj názor starších členov rodiny. U nás nikto takéto rady neberie vážne, čo môže byť niekedy na škodu,“ hovorí McGuigan. A veľmi oceňuje, že je tu bezpečne. "V žiadnom britskom meste by som dobrovoľne nevyšiel sám na ulicu po ôsmej večer. Tu nemám strach ísť domov ani o polnoci,“ hovorí. Spomína na situáciu, keď mal prvýkrát v noci prejsť podchodom na Zochovej v centre Bratislavy. "Myslel som, že ma takmer určite okradnú. Bol som prekvapený, že sa nič nestalo,“ hovorí so smiechom.
Jediné, čo ho štve, sú neúspechy v slovenčine. "Ja som to vzdal pomerne skoro, ale manželka sa tomu venovala naplno. Keď skúšame hovoriť po slovensky, všetci nám odpovedajú po anglicky.
Takto sa to naozaj nedá, je to nad naše sily,“ priznáva.
A najväčší kultúrny šok, ktorý u nás zažil? "Určite služby. Najprv som si myslel, že ich poskytovatelia sú ku mne hrubí, lebo som cudzinec. Ale potom som zistil, že sú takí ku všetkým. To sa určite musí zlepšiť, veď tí ľudia si takto odplašia zákazníkov,“ hovorí McGuigan.
Zahanbujúca pravda
Na Slovensku sa mu páči príroda, ako hovorí, Tatry sú takmer na nerozoznanie od škótskej vysočiny. Naša krajina mu vyhovuje, pretože aj rozmermi a počtom obyvateľov pripomína jeho vlasť. Ako hrdý Škót nosí kilt, naposledy ho vraj mal na sebe na vianočnej novinárskej párty Telefóniky. Glasgowský rodák je aj fanúšikom futbalu. Čo však nezapadá do populárneho klišé, je jeho nechuť k whisky. "Je to zahanbujúce, ale je to tak. Keď som bol v puberte, musel som s kamarátmi piť bez ohľadu na to, či mi to chutilo alebo nie, a odvtedy ju nemusím,“ hovorí s tým, že v podniku si vždy radšej objedná české pivo alebo slovenské biele víno.
Na Bratislave sa mu páči, že má všade blízko. "Keď žijete v Británii, kamkoľvek sa chcete dostať, musíte ísť lietadlom. Tu stačí sadnúť do auta a za sedem hodín ste v Taliansku,“ vysvetľuje. Apeninský polostrov je popri New Yorku či San Franciscu najobľúbenejšia dovolenková destinácia Johna McGuigana. "Kombinácia dobrého jedla a tepla, to je niečo pre mňa,“ smeje sa.