Pôvodne sa venoval "strojarine“ a o kariére bankára rozhodne nesníval, dnes však šéfuje jednej z najväčších na našom trhu. Ako hovorí, keby nebol bankárom, pravdepodobne by si otvoril malý penzión v horách. Riaditeľ ČSOB Finančnej skupiny na Slovensku Daniel Kollár.
Od platní k bankovkám
Ako sám o sebe hovorí, kariéru vo finančníctve vôbec neplánoval. Najprv pôsobil v strojárskom biznise a potom predával platne ako obchodný riaditeľ vtedy veľkého Opusu. Potom v novinách zbadal konkurz na generálneho riaditeľa vtedy zakladajúceho sa ČSOB Leasingu. A miesto získal. "Spočiatku sme tam boli traja ľudia, jedno auto a tri mobily, ktoré mali aspoň pol kila,“ smeje sa dnes. Odtiaľ už bola krátka cesta do banky, aj keď sa jej pôvodne bránil. Ako hovorí, má rád kreatívnu prácu a banku vždy vnímal ako ťažkopádny moloch, kde jeden človek nemôže prakticky nič zmeniť. Dnes je veľmi spokojný, že túto ponuku pred siedmimi rokmi prijal. A na odchode rozhodne nie je, aj keď o ponuky z belgického ústredia skupiny núdzu nemá. "Treba tu ešte urobiť veľa vecí. Veľmi nerád odchádzam od polorozrobených vecí.
Lízing som opúšťal vtedy, keď som dotiahol firmu na špičku. Keď bude mať banka tie parametre, ktoré som si vnútorne stanovil, budem môcť odísť s pocitom, že je to moja robota,“ hovorí. Motiváciu ísť pracovať do materskej banky - Bruselu alebo prejsť ku konkurencii na našom trhu určite nemá, dôležité je preňho plniť ciele. "Vždy môžete dostať viac peňazí, otázka je, kde sa zastavíte. Nepotrebujem mať tri autá, stačí mi jedno ako väčšine bežných ľudí,“ hovorí.
Otázka, čo by robil, keby nebol bankárom, ho najprv rozosmeje a zaskočí. "Spontánne mi napadá, že by som bol majiteľ penziónu niekde v horách. Hory jednoducho milujem či už v lete, alebo v zime. Ale takéto niečo si doprajem asi až na dôchodku,“ vysvetľuje.
Perina podľa peňaženky
Skupina ČSOB má na našom trhu banku, poisťovňu, stavebnú sporiteľňu, asset management aj lízingovú spoločnosť. A Kollár je okrem dobrého manažéra aj vzorný klient. "Mám stavebné sporenie, kreditnú kartu, bežný účet, životné aj neživotné poistenie, lízing. Akurát aktuálne nemám hypotéku,“ vymenúva. Je vôbec nejaký produkt, ktorý by si od banky nikdy nezobral? "Nikdy by som si nepožičal na dovolenku, a neodporúčam to ani našim klientom. Ak to nejaký bankár bude u mňa odporúčať, bude to krátky proces,“ hovorí. "V tomto som zástancom slovenského príslovia, že sa prikrývam len takou perinou, na akú mám.“
Napriek tomu je aj on ochotný "vyhodiť si z kopýtka“. Aj keď to nie je pri nákladných koníčkoch. Ako Daniel Kollár priznáva, najmenej má času, a keď nechce zanedbávať prácu ani rodinu, musia ísť exotické manažérske zábavky nabok. Energiu čerpá napríklad pri golfe so ženou a deťmi, alebo zimnými či letnými výletmi do rakúskych Álp. Na výletoch je ochotný kartu vytiahnuť častejšie. "Som zážitkový človek. Nedávno sme boli na výlete v Toskánsku. Keď sme boli na ochutnávke v miestnom vinárstve uprostred nádhernej krajiny, nehľadel som na cenu a zaplnil som auto vínami tak, že bol podvozok skoro na ceste. Potom som bol v miernom šoku, keď som si pozeral výpisy z účtu,“ smeje sa.
Ako sám hovorí, najväčším relaxom preňho je, keď sa nemusí ponáhľať a môže si dožičiť dostatok času užiť si niečo, či už je to lyžovačka alebo trebárs Monopoly s rodinou. "Najšťastnejším človekom budem, keď pôjdem na výlet, a budem sa môcť rozhodnúť, že zostanem ešte týždeň navyše,“ hovorí Kollár.
Čo stálo na začiatku vašej kariéry?
Myslím si, že zlom prišiel, keď som vyhral konkurz na generálneho riaditeľa ČSOB Leasingu v roku 1996. Predtým som nepôsobil vo finančnom sektore, absolvoval som Strojnícku fakultu STU a marketing na Ekonomickej univerzite, robil som v strojárni, a potom som šéfoval predajnej sieti Opusu. Vôbec som nečakal, že mám šancu uspieť.
Ako ste sa dostali tam, kde ste dnes?
Ani neviem, vždy som sa snažil robiť veci na sto percent, a nejako to so mnou išlo. Nikdy som nechcel robiť v banke, hovoril som, že je to kolos, kde sa nedá nič zmeniť. Napriek môjmu odhodlaniu nejsť som po ôsmich rokoch dostal ponuku na pozíciu riaditeľa banky, ktorú som nakoniec prijal.
Čo vás robí úspešným?
Myslím, že som špecifický v práci s ľuďmi. Lízing aj banka, to sú IT systémy, ktoré máme v princípe všetci podobné. Rozdiel medzi firmami je v ľuďoch. Vážim si ľudí a potenciál v nich. Snažím sa robiť s nimi tak, aby robili na maximum. Ľudia robia na maximum, keď veria, že to, čo robia, má zmysel. A ja sa im snažím ten zmysel dávať a myslím si, že som celkom úspešný (smiech). Nie som excelentný obchodník ani bankár, ale som možno nadpriemerný v people managemente.
Čo je pre vás v práci najväčšia výzva?
Očakávania akcionárov nie sú zladené s možnosťami bankového sektora do budúcnosti. Mám na mysli reguláciu v zmysle minimálneho kapitálu, daní a tak ďalej. Bude musieť dôjsť ku korekcii ich očakávaní. Našťastie, Slovensko ešte nevymyslelo niečo také ako Maďarsko.
PROFIL
Akú kávu pijete?
Pijem taliansku kávu. Nie malé piccolo, ale veľké nesladené kávy s mliekom.
Koľko káv denne potrebujete?
Podľa okolností a dĺžky pracovného dňa od dvoch do piatich.
Koľko hodín denne trávite v práci?
To je nemerateľná veličina. Fyzicky prítomný som tu tak zhruba deväť hodín denne, ale práci sa venujem minimálne desať až jedenásť hodín.
Beriete si prácu domov?
Sem-tam. Snažím sa ňou neotravovať blízkych, väčšinou otváram veci, až keď zaspí celá rodina.
Čo máte na práci najradšej?
Najviac sa teším z úspechov s čo najväčším počtom kolegov. Napríklad na novoročných večierkoch to je vyslovene droga, keď vidím, že ľudia sú naplnení energiou. Tento rok sme ich mali päť v rôznych regiónoch.
Čo máte na práci najmenej rád?
Keď musím robiť veci, o ktorých nie som presvedčený. Ľudia, ktorí robia pre veľké koncerny, vedia, o čom hovorím. Niekedy veci, ktoré sa robia na úrovni koncernu, nie sú pre danú krajinu najlepšie, ale musíte ich urobiť pre blaho celej nadnárodnej firmy.