Narodil sa v Žiline, býval v Novej Dubnici, dnes žije v Bratislave. Je priamy, energický, úspešný mladý muž. Sedem rokov pracoval v Tatra banke na rôznych pozíciách. Od septembra minulého roku je generálnym riaditeľom spoločnosti Coface Slovakia. Firmy zameranej na hodnotenie rizík a manažment pohľadávok. Táto práca bola preňho výzvou. Ako hovorí: "Všetci tí, čo hovoria, aké dobré je byť podnikateľom, nech si aspoň na dva týždne vyskúšajú, aké to je viesť spoločnosť." Neznáša státie v radoch, miluje šport a dobré červené víno.
Nepochopený umelec
Mama s radosťou spomína na to, aký bol ako dieťa poslušný. Mali to v rodine podelené. "Ja som bol ten, čo je zameraný na školu. O mňa sa viac starala mama. Brat bol zase viac na šport. Toho mal pod patronátom viac otec," vysvetľuje. Podľa toho to aj vyzeralo, žiadne excesy, žiadne dobrodružstvá sa nediali.
V detstve inklinoval k umeniu. Najmä k tomu výtvarnému. Chcel byť maliarom. "Mojím vzorom bol Goya. Napísal som raz o ňom aj slohovú prácu. Mama to však rýchlo zatrhla. Chcela mať zo mňa lekára," smeje sa.
Walstreet ho dostal
Tomáš Jurík bol gymnazista, ktorý mal na vysvedčení čisté jednotky. "Bolo to hlavne vďaka prísnemu dohľadu mamy. Tá vždy hovorila: Ja by som ti nič nepovedala, keby si na to nemal. Keďže na to máš, tak budeš makať," spomína.
Od umeleckých sklonov sa postupne prepracoval k ekonómii. "Myslím si, že ten zlom prišiel na strednej škole. Po zhliadnutí filmu Walstreet. Rozhodol som sa pre svet finančníctva a dodnes som nezapochyboval, že to bolo dobré," hovorí. Odtiaľ viedli kroky na Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Tu už nebol adeptom na červený diplom. "Podstatné bolo tou školou prejsť." Nezmenilo sa len rozhodnutie o kariére. Zmenil sa sám Tomáš. "Vo veľkej miere za to vďačím spolužiakom. Stal som sa samostatnejším, získal som vlastný pohľad na svet."
Počas štúdia pracoval. Nebolo to však nič cielené, plánované. "Vtedy to nebolo také intenzívne. Dnes už vysokoškoláci pracujú od prvého ročníka. Na jednej strane majú výhodu. Po skončení vysokej sú na inej štartovacej čiare. Mam pocit, že my sme si tú vysokú viac vychutnávali." Veľa športoval, hrával basketbal. Dnes je to už len nostalgia, pri spomienke na množstvo voľného času a dobrú kondičku.
Smerovanie
Po vysokej škole Tomášove kroky smerovali na vojnu. "Bolo to celé zbytočné, nie však nepríjemné," konštatuje o jednom roku svojho života. Profesionálne začal rásť v Bratislave. "Vedel som, že tu chcem pôsobiť. Nevedel som si predstaviť, že by som fungoval niekde inde s ekonomickým zameraním."
Jeho kariéra odštartovala v Tatra banke. Skontaktoval sa s najlepším kamarátom z vysokej školy. Práve vtedy sa vyskytla možnosť práce v oddelení, kde pracoval on. Začali teda spolu.
Na prvý pohovor v Tatra banke spomína s úsmevom: "Moje budúce šéfky mi položili klasickú otázku -- kde sa vidím o desať rokov. Povedal som, že v predstavenstve. Ony sa zasmiali a ja som prácu dostal. Cieľ jednoducho musíte mať, tak budete aj úspešný."
Kariéra v Tatra banke
V banke ostal sedem rokov. V podstate celý čas pracoval na obchodnom financovaní. Začínal ako odborný referent, neskôr teamleader a zástupca vedúcej oddelenia. Pozícia bola hlavne o financovaní exportných spoločností, spolupracoval s Eximbankou, bol v kontakte s klientmi. Naučil sa tu mnoho bankových vecí, keďže spolupracoval so všetkými oddeleniami dôležitými pre korporátny obchod. Po tomto mieste nasledovali už pozície vedúce, teamleaderské. Prechádzal do nich postupne. "Na každom stupienku som sa čosi naučil. Úplne základné muchy som vychytal ešte na začiatku," konštatuje. Stal sa teamleaderom štruktúrovaného obchodného financovania, kde šéfoval dvom ľuďom. Neskôr ako zástupca vedúcej oddelenia šiestim. Nakoniec skončil ako vedúci oddelenia faktoringu. Tu dosiahol výborné výsledky. Posunul faktoring v banke o čosi ďalej. Šéfoval dvanástim ľuďom. Sám seba charakterizuje ako pokojného vedúceho. Snaží sa veci riešiť komunikáciou. Hľadá spoločnú cestu a jednoliaty tím.
K Tatra banke dodáva: "Všetky tie pozície mi dali skvelé šéfky. Nemal som dôvody povedať krivé slovo na zamestnávateľa alebo sťažovať si. Niekam ma potiahli a aj vďaka nim som tam, kde som."
Coface Slovakia
Pre generálneho riaditeľa tejto spoločnosti si ho našli. "Zvyčajne som na telefonáty takéhoto typu nereagoval. Toto však pre mňa bolo výzvou. Vždy som chcel pracovať pre veľkú medzinárodnú spoločnosť, akou Coface je." Vo firme pôsobí od septembra 2007. Vedie teda slovenskú pobočku, spracúva stratégiu, rozvíja nový produkt.
Keď sa rozhodoval o zmene, bolo to to najťažšie. "Je však niečo iné byť vedúcim v banke a riaditeľom tu. V banke nerozhodujete o všetkom. Mnoho vecí nejde cez vás. V Coface rozhodujem o veciach od stratégie cez HR až po upratovačku. Momentálne ma baví na mojej pozícii všetko. Mal som úžasnú výhodu v tom, že som prišiel do práce, kde je skúsený tím ľudí. Môžem sa na nich spoľahnúť a sám sa sústrediť na to, aby spoločnosť napredovala v novom produkte."
Byť generálnym riaditeľom nie je vždy ľahké. "V poslednom čase sa mi nespáva najľahšie. Je toho veľa. Vedel som, že toho nebude málo, ale až takýto nával som nečakal. Pridanou hodnotou tejto pozície je robiť množstvo rozhodnutí. To je práve to, prečo som sem išiel. Aby som získal skúsenosti a pomohol Cofacu dosiahnuť úspech."
Nováčik v Coface, a predsa ryba vo vode
Tomáš bol aj je pre spoločnosť Coface určite zásahom do čierneho. Hľadali niekoho, kto má skúsenosti s pohľadávkami a vie viesť ľudí. To on vie, sedem rokov v Tatra banke, kde si postupne budoval tímy a pracoval s pohľadávkami, sú dobrým pozadím.
Zatiaľ je vo svojej pozícii krátko. Výsledky však spoločnosť vykazuje dobré. "Nebudem sa tváriť, že sú to moje výsledky. Z minulého roka som tu bol iba štyri mesiace. Všetko, čo sme za minulý rok dosiahli, je výsledkom tímu mojich kolegov. Na mňa príde zúčtovanie až tento rok," vysvetľuje. Zároveň dodáva: "Dúfam však, že s mojou prácou bude každý spokojný."
Moje ciele
Chcel by, aby spoločnosť Coface rezonovala na Slovensku v ušiach ľuďom z biznisu. "Aby si vedeli predstaviť, kto sme. Chcem, aby sme boli lídrami na Slovensku v oblasti pohľadávok, cez ich poistenie, správu až po inkaso. Rok 2008 má byť pre nás prelomový."
Tento rok rozbieha vo firme nový projekt poistenia pohľadávok, ktorý má na slovenskom trhu perspektívu. Práve táto činnosť tvorí 80 percent výnosu Cofacu vo svete. "Je dôležité presvedčiť firmy o tom, aké dôležité je staranie sa a ochrana pohľadávok. Na to sa sústredíme tento rok. Samozrejme, naše zabehnuté produkty budú stále pokračovať," hovorí o svojej práci.
V budúcnosti sa vidí ako hlavný účastník riadenia veľkého nadnárodného koncernu. V postupe vedenia riadenia by chcel kráčať len vyššie. "Momentálna pozícia, na ktorej som, je na dlhé roky. Nielen práca, ale aj učenie sa. O ďalšom konkrétnom kroku nerozmýšľam. Nasledujúce roky budem pracovať na tom, aby sa Coface Slovakia dostal na výslnie."
Tomáš je hrdý na to, že svoj postup si vždy vydobyl vlastnou šikovnosťou. "Nikto mi nič nedaroval. Všade som sa dostal vlastnými silami. Keď je človek úprimný, je aj úspešný," konštatuje. To je ľudská vlastnosť, ktorú si cení najviac. Sám tvrdí, že sa úprimnými ľuďmi obklopuje. Vedia mu povedať do očí pravdu, i keď to často nie je príjemné.
Voľno generálneho riaditeľa?
Momentálnu vyťaženosť jeho priateľka akceptuje. Sama ako doktorka má vlastnú kariéru. Pri jeho pozícii to ani nie je o tom, kedy príde alebo odíde. "Ja myslím na prácu všade a vždy," priznáva sa. Okolie to akceptuje. Vie, že prvé mesiace sú vždy ťažšie.
"Mám to šťastie, že v úvodzovkách nie som ženatý a mám tolerantnú partnerku. Voľný čas bol vždy problém teraz je to extrémny," hovorí. Minimálne sa snaží športovať, niekde sa vybiť, uvoľniť. Šport je preto ideálnym prostriedkom. Vždy športoval aj bude. Mení sa len intenzita. Chodieva hrávať futbal, basketbal, tenis. Športuje cez týždeň a partnerke sa venuje cez víkend. Často však býva nepochopená jeho domáca lenivosť či nechuť ísť nakupovať. "Ja jednoducho neznášam státie v radoch a vyhýbam sa tomu, ako sa len dá," horlivo rozpráva.
Tajomstvo úspechu
To sa podľa Tomáša skrýva v cieli a pláne. "Nevedel by som fungovať tak, že to nechám na osud a uvidím, čo príde. Tak by to asi nešlo." Jeho celoživotný plán nie je o tom, že chce pre konkrétnu firmu byť na konkrétnej pozícii. Má level, kam by sa chcel dostať. "Musíte vedieť, kam smerujete. To tvorí 80 percent vášho úspechu."
Ako zvyčajne začínam pracovný deň?
Ráno odveziem priateľku na Kramáre. Potom si dám kávu a čítam noviny.
Koľko času trávim priemerne v práci?
Desať až dvanásť hodín. V podstate celý týždeň.
Čo ma postaví na nohy?
Dobrá káva.
Ako sa udržujem v kondícii?
Športom. Udržovať sa v kondícii v tejto chvíli možno nie je správne spojenie. Skôr by som sa rád vrátil do čias, keď tá kondícia bola fakt dobrá.
Pričom si najlepšie oddýchnem?
Pri športe.
Ako si predstavujem dovolenku snov?
Taká dovolenka je pre mňa veľa vody, veľa slnka, šport a večer dobré vínko. A po boku priateľka, v budúcnosti manželka.
Čo mi zdvihne adrenalín?
V práci som pokojný. Najviac sa viem rozčúliť pri športe. V pozitívnom zmysle slova mi zdvihne adrenalín účasť na veľkých športových podujatia ako Premiere league či olympiáda.
Čo nemám rád na sebe a druhých?
Lenivosť.
Na čom jazdím a čom by som chcel jazdiť?
Momentálne na Škode Octavia. Vyslovene auto snov nemám, ale Mercedes je moja obľúbená značka.
Kto je Tomáš Jurík
Tomáš Jurík pochádza z Novej Dubnice. Dnes má 31 rokov a post generálneho riaditeľa v spoločnosti Coface Slovakia. Je komunikatívny a snaží sa byť vždy priateľský. Neznáša ľudskú hlúposť, cení si úprimnosť. Úspech vidí v stanovení si cieľa. Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave a sedem rokov pôsobil v Tatra banke na niekoľkých pozíciách.