Vzhľadom na aktuálnu situáciu sa tvrdé uzatvorenie ekonomiky vrátane výroby javí ako menej pravdepodobný scenár. Ak by však nastal, slovenská ekonomika by v tomto roku vzrástla len o 1,4 percenta.
Trh práce by sa výraznejšie oslabil a zamestnanosť by klesla o 10-tisíc osôb. Konštatujú to analytici Inštitútu finančnej politiky v komentári k prognóze vývoja ekonomiky.
V základnom scenári očakávajú, že hrubý domáci produkt Slovenska stúpne v roku 2021 o 3,3 percenta.
Horší scenár
Reálny HDP by pre tvrdý lockdown vzrástol v tomto roku len o 1,4 percenta. To je o takmer dva percentuálne body menej v porovnaní so základným scenárom.
"Veľká časť poklesu by bola trvalejšieho charakteru, aj na horizonte prognózy v roku 2024 by HDP bol nižší o 1,5 percenta oproti základnému scenáru," priblížili analytici.
Naplnenie rizikového scenára by znamenalo aj výraznejšie oslabenie trhu práce a pokles zamestnanosti v roku 2021 o 0,8 percenta. Zamestnaných by tak bolo v tomto roku o 10-tisíc ľudí menej než v základnej prognóze bez potreby zatvorenia ekonomiky.
"Tento šok by však negatívne ovplyvnil aj potenciálny produkt cez kanál zamestnanosti a produktivity v dlhšom horizonte. V roku 2024 by tak bola celková zamestnanosť nižšia zhruba o 0,5 % oproti základnému scenáru," dodali analytici IFP.
Vplyv opatrení
V scenári tvrdého lockdownu predpokladajú trojtýždňové uzavretie ekonomiky vrátane priemyslu. Oproti súčasnému stavu by boli uzatvorené všetky školy, režim na hraniciach a obmedzenia vo verejnej doprave by boli ako v prvej vlne a tiež by bol obmedzený režim na pracoviskách vrátane výroby.
Vplyv opatrení na HDP je kalibrovaný v súlade s vývojom v prvej vlne. Aj keď v prvej vlne neboli prijaté priame opatrenia na obmedzenie priemyslu, zmrazenie dodávateľsko-odberateľských reťazcov spôsobovalo vážne výpadky vo výrobnom procese, čo podľa analytikov IFP poskytuje vhodnú bázu na porovnanie ekonomických dosahov.
Následne by sa po troch týždňoch opatrenia uvoľňovali rovnakou trajektóriou ako v základnej prognóze.