Bývalý folklorista Martin pôsobí priateľsky a otvorene. Hovorí, že dnes je o pár pracovných skúseností bohatší a o dvadsať kíl ťažší. Hoci nie je rád stredobodom pozornosti, v poslednom čase sa mu to nedarí. Od decembra 2007 je totiž šéfom spoločnosti B.O.F. S novou funkciou mu prischla aj nová prezývka: generál. Tú však rýchlo "zatrhol". Rád rozbieha úspešné systémy a s úsmevom podotkne, že mu to prináša zadosťučinenie.
Bratislavský ekonóm ako repa
Pochádza z Bratislavy. "Môj dedo bol Bratislavák, ako sa patrí. Vedel po maďarsky aj nemecky," hrdí sa rodokmeňom. Ako dieťa túžil byť lekárom. Na strednej škole ho však zlákala kariéra ekonóma.
Túto zmenu vysvetľuje: "Názor sa mi zmenil veľmi jednoducho. Moja mama bola lekárka. Vždy ma zaujímala jej práca. Keď som však zistil, v akej žalostnej ekonomickej situácii je, tak som pochopil, že ak chcem uživiť moju rodinu, lekárom nemôžem byť. Najlepšie bolo obrátiť sa na tú stranu, ktorá je pre mňa prirodzenejšia, teda ekonómiu." Baví ho všetko, či už je to obchod, dohodovanie podmienok. Preto ekonómia.
Nenormálne normálny folklorista
Martin Rajec sám seba charakterizuje ako nenormálneho tínedžera. Na diskotéke bol možno dva razy v živote. Zabával sa väčšinou doma, hrával na gitare spolu so svojím bratrancom. V osemnástke ho z ničoho nič prepadol folklór. "Začal som tancovať, tam som si našiel aj manželku. Forma zábavy bola dosť odlišná od tej bežnej. Nechcem povedať, že by sme boli lepší. Boli sme iní," charakterizuje.
Už po prvej skúške na vysokej škole vedel, že červený diplom nebude mať. "Túto otázku som mal pomerne rýchlo vyriešenú," smeje sa. Nebol na to jednoducho čas. Vtedy ho naplno zamestnával folklórny súbor. Chodieval na množstvo zájazdov. Na otázku, v akom folklórnom súbore tancoval, odpovie: "V tom najlepšom. V Gymniku," rozosmeje sa. Následne nato svoj súbor obraňuje: "Dobre, Lúčnica je poloprofesionálna. My sme boli čisto amatérsky súbor a podľa môjho názoru ten najlepší."
Počas vysokej školy nepracoval a pre operáciu kolena raz štúdium aj prerušil. Vtedy vypomáhal v časopise Automagazín. Chvíľu brigádoval aj v Ľudovej banke. Spomína si však aj na balenie vecí do obálok. "Raz ma to na gymnáziu stretlo. Strávil som s tým jeden večer a nikdy viac," konštatuje.
Lízing ma živí
Na svoje kariérne začiatky si spomína úplne presne: "Po štátniciach som mal 11 dní na to, aby som sa vyoslavoval a vybavil všetky formality. Potom som začal zarezávať." Začínal v Ľudovej banke ako asistent predsedu predstavenstva. Táto ponuka si ho našla. Zavolal mu budúci šéf, pozval ho na pohovor. A Martin prácu prijal. Vydržal tam rok. Došlo k výmene vedenia. "Tá zmena nebola až taká vynútená ako plánovaná. Bolo jasné, že nový predseda chce mať svojho človeka. Napriek tomu, že mi dal možnosť inej pozície, rozhodol som sa banku opustiť," spomína.
Odtiaľ kroky mladého ekonóma smerovali do spoločnosti CAC Leasing. Začínal ako obchodník na oddelení autolízingu. Nebolo to jeho prvé stretnutie s lízingom, s ním sa stretol už počas svojho pôsobenia v Ľudovej banke. Nakoniec skončil na oddelení technológií ako produktový manažér. "Bol som prvý produktový manažér v CAC Leasingu. Dovtedy tam takú pozíciu nemali," hovorí.
Z CAC Leasingu prešiel do Deutsche Leasingu. Spoločnosť mala v tom čase na Slovensku dvoch zamestnancov: Martina a jeho asistentku. Nasledovala ďalšia lízingovka -- GE Capital Leasing. Tu pracoval opäť ako produktový manažér, tentoraz pre ojazdené autá. "To bola sféra, ktorú som si ešte nevyskúšal. Neskôr som sa stal členom predstavenstva a operation manažérom," opisuje svoj postup. "Prekopal som celé oddelenia a keď to konečne začalo fungovať, mohol som pokojne odísť," opisuje. V GE Capital Leasing by bol pravdepodobne dodnes, ak by ho neoslovil bývalý generálny riaditeľ VÚB banky pán Spurny a neponúkol mu možnosť spolupráce na akvizícii B.O.F.
Už teraz sa teší na úspech
V spoločnosti B.O.F. začal ako pozorovateľ za potenciálneho kupca VÚB v máji minulého roka a po úspešnej akvizícii sa stal predsedom predstavenstva.
"Bol som v správnom čase na správnom mieste. Netvrdím, že som výrazne lepší ako iní," hodnotí. "Dostal som možnosť byť pri kúpe poslednej veľkej lízingovej spoločnosti, ktorá ešte nemala za sebou banku." A šancu aj využil.
"Mojou výhodou je, že mám skúsenosť z viacerých oblastí lízingu. Nielen čo sa týka komodít, ale aj fungovania jednotlivých oddelení. To mi dáva možnosť vyjadriť sa kvalifikovane k problémom, ktoré nastali alebo ktoré len nastanú."
Práca ho baví. "Viem, že B.O.F. bude úspešná a teším sa, že môžem byť súčasťou tohto procesu," vysvetľuje svoje zapálenie. Jeho ciele sa prekrývajú s cieľmi firmy. "Dnes sme šestka na trhu. Iné dcérske spoločnosti VÚB sú v prvej trojke. Takže máme čo doháňať," hovorí.
Zlepšovací prievan -- jeho srdcovka
Je nový a od takého sa očakáva niečo prevratné. "Okrem bežnej operatívy, čo sa tu deje, pretože firma sa nemôže zastaviť na pol roka a rozbehnúť to odznova, pracujem na novinkách. Systém funguje ďalej a my sa snažíme pozrieť najmä na procesy a zlepšiť ich, sprehľadniť, zjednodušiť. Je tu veľký potenciál zlepšení alebo úspor v kooperácii s bankou," odkrýva karty. Martin momentálne pracuje na projekte, ako integrovať činnosť spoločnosti s činnosťami banky, aby to prinášalo úspech. Ide napríklad o krížový predaj, ale aj o optimalizovanie kapacít, ktoré majú k dispozícii.
"Sme vo fáze, v ktorej si musíme všetko nastaviť. Potom sa musíme pozrieť na začiatok, či je to najlepšie možné riešenie, a ak áno, pustiť sa do toho."
Klady a zápory
"Páči sa mi, keď mám šancu pracovať na zmenách a potom vidieť, že to funguje. Stále na sebe pracujeme a snažíme sa byť lepší ako konkurencia. Nie je to stereotyp."
Prekáža mu, že ho oslovujú generál. "Veľmi rýchlo som sa to snažil zatrhnúť. Tu je iná kultúra, na akú som bol zvyknutý. Pre mňa to bol celkom šok prejsť z americkej firmy do pomerne konzervatívnej spoločnosti, akou je VÚB. Už samotný fakt, že sme tu za zatvorenými dverami, mi nie je prirodzený. Predtým som totiž sedel so svojimi kolegami v jednej hale."
Nie je ekonóm ako ekonóm
Necíti sa bankárom, pracuje v lízingu, a to je rozdiel. "Bankári sú iní. Majú úplne iný sklon k riziku, iný pohľad na život. Ľudia, ktorí chodia okolo lízingu, sa podľa neho snažia veci riešiť dynamickejšie. Pretože dnes sa ukazuje, že pridaná hodnota v lízingovej spoločnosti je práve v rýchlosti a službe. Dá sa už len veľmi ťažko hovoriť o daňových výhodách či efektoch. Je to o servise a prístupe k ľuďom."
Viac Rajcov vo svete
V osobnom živote si praje šťastie, zdravie, a hlavne prírastok do rodiny. Dve deti nie je pre Martina dostačujúci počet.
Jeho manželka sa začína sťažovať, že chodí z práce neskoro domov. "Určite trávim viac času v robote teraz, ako pred rokom. Je to však len dočasný efekt a príde pokoj. Problém je v tom, že manželka v to pomaly prestáva veriť." Dobrým meradlom sú preňho deti. Ak sa sťažujú, že im chýba, vie, že niečo nie je v poriadku. Vo voľnom čase spí. Už netancuje. "I keď pevne verím, že Gymniku to raz dôjde a založia Gymnik oldies. Pochopia, že v tej staršej generácii boli výrazné talenty," smeje sa.
Úspešnosť tkvie
"Úspech pripisujem veľmi rýchlemu postupu, ktorý bol zapríčinený aj záujmom o to, čo sa deje. Bol som ten, čo chcel vedieť, ako veci fungujú. Pýtal som sa dovtedy, kým som nedostal uspokojivú odpoveď. Trúfam si povedať, že dnes drvivá väčšina obchodníkov nepozná princíp úrokových počtov. Im stačí Excel. Ten samotný fakt, že som sa o toto zaujímal, mi dal možnosť pracovať ako produktový manažér."
"Byť úspešným bude čoraz ťažšie. Nemyslím si, že takáto kariéra, akú som mal ja, bude realizovateľná v ktoromkoľvek období a stačí mať niekoho úžasne šikovného, a ten to dokáže. V mojom prípade je to súhra okolností a rýchleho rozvoja lízingového trhu. Čoraz ťažšie bude robiť rýchlejšie kariéry."
Kto je Martin Rajec
Martin Rajec je predseda predstavenstva lízingovej spoločnosti B.O.F. patriacej do skupiny VÚB. Vo Všeobecnej úverovej banke pôsobí od mája 2007. Vyštudoval Národohospodársku fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Má 32 rokov, manželku a dve deti. Je vtipný a otvorený. Najradšej je v úzadí, kde môže robiť neplechu.
Ako zvyčajne začínate pracovný deň?
Dvojitou kávou s jedným cukrom, dvoma mliekami a štrnástimi gramami kávy.
Koľko času priemerne trávite v práci?
Oveľa viac, ako by som chcel. Nie som však vorkoholik.
Čo vás zdvihne na nohy?
Môj šéf. Veľmi rýchlo.
Ako si udržiavate kondíciu?
Momentálne ju neudržiavam.
Pričom si najlepšie oddýchnete?
Pri džeze.
Čo vám zdvihne adrenalín?
Veľmi veľa vecí. V práci som však pokojnejší ako doma.
Ako si predstavujete ideálnu dovolenku?
Tú som už zažil. Bola to oneskorená svadobná cesta v Egypte. Dva týždne som ležal pod slnečníkom.
Čo nemáte radi na sebe aj na druhých?
Na sebe nemám rád to, čo na druhých. Napríklad samoľúbosť.