Nasadnete, naštartujete, odídete a jediné, čo po vás zostane, je vodná para tlačiaca sa z výfuku. Žiadne pevné častice či problémový oxid uhličitý. To je výhoda, ktorú vidí takmer každý nadšenec vodíkových technológií.
Veď vďaka nim by mohol byť bezemisný každý druh dopravy. Ďalším nesporným plusom je aj prípadná dekarbonizácia priemyslu. Teoreticky, v ideálnom svete, by napríklad vďaka nemu vedeli košickí oceliari vyrábať zelenú oceľ.
Achillovou pätou, podobne ako v prípade elektromobility, je však potrebná infraštruktúra. Do veľkej miery je totiž problémová jeho výroba, preprava aj samotný nedostatok miest, kde sa k nemu dostanete. Ak by ste si chceli svoje vozidlo poháňané vodíkovými palivovými článkami natankovať dnes, museli by ste zájsť do Viedne.
Pritom už v jeseni minulého roka mali u nás stáť dve takéto čerpacie stanice. To sa však nestal...
Zostáva vám 85% na dočítanie.