Prednedávnom ste prevzali Úrad pre dohľad nad výkonom auditu. Aké sú vaše doterajšie pocity a skúsenosti?
Úrad pre dohľad nad výkonom auditu je síce nenápadná organizácia, no s dôležitými kompetenciami. Okrem iného dohliada aj na to, ako štatutárni audítori vykonávajú audit u svojich klientov, s dôrazom hlavne na tie spoločnosti, ktoré sú takzvanými subjektmi verejného záujmu. To napríklad znamená, že majú emitované dlhopisy, ktoré sú obchodované na regulovanom trhu, banky alebo veľké podniky. Pandémia koronavírusu a prijaté opatrenia majú vplyv nielen na tieto spoločnosti, ale aj na audítorskú profesiu a audítorov, ktorí overujú ich účtovné závierky. Mnohí zamestnanci audítorských spoločností museli ostať v karanténe, nemôžu cestovať, nemôžu pracovať v priestoroch svojich klientov, čiže môžu mať problém získať dostatočné a vhodné audítorské dôkazy. Práve preto, aj v spolupráci so Slovenskou komorou audítorov, sa úrad snaží pomôcť audítorom, aby aj v tomto náročnom období dokázali poskytovať kvalitné služby tak, aby dôvera investorov a odbornej verejnosti vo výkon audítora neklesla. Prevzatie úradu v tomto období je skočenie rovnými nohami do hlbokej vody. Mne sa to však páči, pretože mám rada výzvy.
Keďže ste vo funkcii krátko, tak sa asi nechcete vyjadrovať za úrad?
Úrad nemá kompetenciu vyjadrovať sa k finančnému riadeniu spoločností alebo k dosahom krízy na slovenskú ekonomiku, môže však prezentovať svoj pohľad na výzvy, ktoré prináša táto doba pre audity účtovných závierok a audítorskú profesiu. Preto bude tento rozhovor skôr postavený na základe mojich skúseností z predošlého pôsobenia, či už v audítorskej spoločnosti, na ministerstve financií, alebo v európskych inštitúciách.
Skúsme začať od finančného riadenia podnikov. Čo je v súčasnej situácii najväčším problémom pre podniky?
Začnem možno všeobecnejšie. Opatrenia proti šíreniu koronavírusu na národných úrovniach ako uzatvorenie podnikov, hraníc, karanténa pre zamestnancov spôsobili „dobrovoľnú“ recesiu v mnohých oblastiach. V čase silnej globalizácie, globálnych dodávateľsko-odberateľských reťazcov, systému dodávok „just in time“ majú zatvorené fabriky na opačnom konci sveta negatívny vplyv na iných výrobcov vrátane tých u nás a následne aj na konečných spotrebiteľov. Samozrejme, sú aj segmenty, ktoré rastú, ako napríklad telekomunikácie, logistika, e-commerce či obchodné reťazce, ale pre väčšinu podnikov je zatvorenie prevádzky, či už v dôsledku pretrhnutých dodávateľsko-odberateľských vzťahov, alebo opatrení prijatých vládami, problémom prežitia.
Nebolo by lepšie dať ruky preč? Boli opatrenia nevyhnutné alebo až príliš prísne?
To je filozofická a etická rovina diskusie. Dávame na váhu zdravie a životy ľudí, kde čísla na globálnej úrovni možno nevyzerajú až tak hrozivo, a na druhú stranu ekonomickú prosperitu. Politickí a ekonomickí lídri musia starostlivo zvažovať, kde je správna proporcia. Možno to bude znieť kruto, ale na splnenie ušľachtilého cieľa zachrániť každý jeden život potrebujete dostatočné prostriedky, peniaze a vybavenie. Na druhej strane, ak všetko stavíte na kartu ekonomických opatrení a nebudete robiť žiadne opatrenia na ochranu zdravia a životov, kto bude kupovať produkty a služby? Na toto zrejme neexistuje jednoznačná odpoveď a vidíme, že krajiny pristupujú k tejto otázke rôzne. Môže a malo by nás tešiť, že patríme k lepším, čo sa týka boja proti šíreniu koronavírusu. Mali by sme sa však aj pozerať na to, ako je na tom zvyšok Európy a sveta, lebo nežijeme na izolovanom ostrove a vlastným úspechom môžeme poškodzovať iných a naopak. ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.