S akými pocitmi ste ukončili nedávne Majstrovstvá sveta v Abú Zabí?
Celá sezóna bola smutná, keďže som sa nedostal ani k svojej hlavnej disciplíne a pol roka som vlastne zbytočne trénoval. Nebol som spokojný a po prílete ma pre tú našu situáciu čakala hneď karanténa, takže ani Vianoce neboli veľkou oslavou. Nebol to dobrý záver roka – ani zo športového, ani z osobného hľadiska.
Z listu, ktorý ste adresovali spolu s ďalšími plavcami, plavkyňami a trénerom Rade SPF, vyplýva, že zo strany federácie išlo o organizačné fiasko.
Problém bol ten, že sa vymenili ľudia, ktorí boli za nás zodpovední. Asi mesiac pred naším odchodom na MS prišla nová generálna sekretárka a presun právomocí a agendy neprebehol v dobrom, alebo skôr vôbec. Na jednej strane bývalému zamestnancovi robili všelijaké prekážky. Na druhej strane ani on nemal v úmysle im vychádzať v ústrety, keďže ho odtiaľ vyhnali.
Bolo to dosť zlé, od oblečenia cez stravu až po cestovanie. Bol to taký horší štandard a myslím si, že po deviatich rokoch, čo to fungovalo pod tým predchádzajúcim zamestnancom, prišlo veľké sklamanie.
Vraj ste sa traja museli deliť o jednu plaveckú čapicu...
Majstrovstvá sveta majú špecifické podmienky. Napríklad na jednej strane plaveckej čapice musíme mať uvedeného sponzora. Bez takej výbavy vás nepustia na štart. Čapice sme vždy fasovali pred MS a tentoraz neboli, tak sme si jednu museli posúvať. FINA a organizátori vám dajú, ak máte záujem, čapicu iba so svojím logom. Naše slovenské boli nedostatkový tovar (úsmev).
Federácia nezvládla podľa výhrad reprezentantov organizáciu výpravy vrátane cesty, stravovania, oblečenia a výbavy, no predovšetkým komunikáciu a manažment. Čo zlyhalo?
Generálna sekretárka nastavila štýl komunikácie, na ktorý sme neboli zvyknutí. Keďže nás je desať a pol, tak sme medzi sebou zvykli komunikovať ako kamaráti, v družnom duchu a vychádzali sme si v ústrety. Zrazu tam prišla rozkazovačná a panovačná atmosféra a nie všetci sme si na to zvykli. Vyvrcholilo to tým, že najskôr sme ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.