Očakávaný vývoj verejných financií v tomto roku, návrh rozpočtu na budúci rok, riziká, ale aj vývoj dlhu. Aj o tom hovorila prezidentka SR Zuzana Čaputová s predsedom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ivanom Šramkom na utorkovom stretnutí.
Prezidentka sa podľa jej hovorcu Martina Strižinca začala komplexne zaujímať o tému rozpočtu, zdravia verejných financií. Je to príprava na stretnutie s ministrom financií, ktoré bude v dohľadnom čase.
"Zajtra sa stretne ešte s riaditeľom Útvaru hodnoty za peniaze a šéfkou Implementačnej jednotky, takže bude mať veľmi komplexné informácie od tých najpovolanejších," poznamenal.
So Šramkom diskutovali na tému verejných financií, a to aj v súvislosti s prijatými návrhmi zákonov v parlamente. "Hovorili sme o tom, aké riziká posledné legislatívne návrhy, ktoré boli schválené, prinášajú, hlavne teda z tej dlhšej perspektívy, a hovorili sme aj o tom, akým spôsobom sa celkovo vyvíja náš dlh, deficit a podobne," priblížil Šramko.
RRZ vydá na budúci týždeň kvantifikáciu rizík. "Na budúci týždeň vydáme správu, ktorá už bude konkrétne hodnotiť riziká, ktoré sú spojené s tým návrhom rozpočtu, ktorý je teda zatiaľ v hodnote 0,5 percenta, aj keď treba povedať, že ten rozpočet už mnohými legislatívnymi návrhmi, ale aj schválenými vecami bol dosť výrazne nabúraný," uviedol Šramko, ktorý očakáva, že deficit za tento rok môže byť väčší ako jedno percento. "Pokiaľ, samozrejme, vláda ešte neprijme nejaké opatrenia, ktoré to dokážu znížiť," dodal.
Rozpočet na budúci rok podľa neho najviac nabúral minimálny dôchodok schválený v parlamente, ktorý bol presunutý na rok 2020 so zatiaľ nekvantifikovaným dosahom na verejné financie. V návrhu trojročného rozpočtu sa zároveň počíta s tým, že v roku 2021 by mal byť už rozpočet vyrovnaný.
"Reálny rozpočet, tam chýba opatrení v tom roku 2021 za 750 miliónov eur, v tom roku 2022 za vyše miliardy eur," vyčíslil Šramko.
Vyrovnaný rozpočet by mal podľa neho naďalej zostať cieľom. Upozornil na to, že okrem toho, že je to povinnosť vyplývajúca zo zákona a vyžadujú to aj európske pravidlá, je to predovšetkým záujem slovenskej ekonomiky.
"Pretože náklady v budúcnosti, ktoré budú spojené s demografiou, so zastropovaním dôchodkového veku, momentálne aj s prijatým minimálnym dôchodkom, budú také obrovské, že tie budúce vlády sa nebudú vedieť s nimi vyrovnať bez nejakých dramatických opatrení. Pokiaľ teda sa nezačneme na to pripravovať už dnes," podotkol.
V tej súvislosti dodal, že konsolidačné úsilie mohlo byť v minulosti lepšie. "Ak by bolo opreté, povedzme, o výdavkové limity, tak by nebolo možné tie nadpríjmy, ktoré sme v minulosti dosahovali, používať na nové výdavky, ale museli by sa používať predovšetkým na konsolidáciu a keby tento princíp platil, tak by sme mohli už v roku 2018 mať vyrovnaný rozpočet," zdôraznil predseda RRZ.