Poslanci Národnej rady včera odobrili návrh zákona o jadrovom účte, ktorý rieši, ako vyrovnať dnes 15-miliardový dlh vo fonde na likvidáciu atómových elektrární a použitého rádioaktívneho paliva. Na dlh vo fonde sa odteraz budú priamo skladať aj odberatelia elektriny, poplatky by podľa ministerstva hospodárstva nemali prekročiť päť halierov za kilowatthodinu. Priemerná domácnosť si tak za rok priplatí asi sto až dvesto korún. Firiem sa to dotkne výraznejšie, napríklad Slovnaft budú poplatky stáť 20 miliónov ročne.
Riešenie problému s financovaním dlhu bolo jednou z hlavných odkladacích podmienok talianskeho Enelu pred vstupom do Slovenských elektrární. Taliani sa obávali, že historický dlh budú spolufinancovať z budúcich ziskov.
Opozícia proti
Za zákon hlasovali poslanci pôvodnej koalície vrátane KDH, aj väčšina nezávislých. Proti boli komunisti, Smer a HZDS. "Nebudeme pomáhať Dzurindovi a Talianom predávať Slovenské elektrárne," reagoval šéf Smeru Robert Fico.
Z toho istého dôvodu sa proti prijatiu postavili aj poslanci ĽS-HZDS. "Zákon treba vidieť vo vecnej a politickej rovine. Z odborného hľadiska je to pomerne dobre pripravený zákon. Je to prijateľný nástroj, ktorý by sa mal použiť vtedy, keď zastavíme privatizáciu elektrární," povedal stranícky energetický expert a bývalý šéf elektrární Tibor Mikuš.
Na rade je prezident
Zákon teraz pôjde na podpis Ivanovi Gašparovičovi. Ak sa prezident rozhodne zákon nepodpísať, budú o ňom znova rozhodovať poslanci. Prezident má lehotu 15 dní od doručenia dokumentu z Národnej rady," potvrdil Gašparovičov hovorca Marek Trubač. Zákon by mali do prezidentskej kancelárie doručiť do dvoch týždňov. Ak by sa teda prezident rozhodol zákon vrátiť, pravdepodobne ho poslanci stihnú prerokovať na ďalšej schôdzi 19. apríla.
Predstavitelia Enelu sa k prijatiu zákona a ďalším krokom vyjadriť nechceli.
Dlh vo fonde
Likvidácia jadrových zariadení bude podľa dnešných odhadov stáť stovky miliárd korún. Dnes vo fonde, kde sa potrebné peniaze majú kumulovať zo ziskov z výroby jadrovej energie, chýba 15 miliárd. Prvé reaktory začali u nás fungovať v roku 1972, fond vznikol až v roku 1995.
"Vláda súhlasila s odstavením bohunického bloku V1 ako obeť za vstup do Európskej únie a neumožnila, aby si naakumuloval prostriedky na svoju likvidáciu. Je naivné myslieť si, že chýbajúce zdroje zaplatí niekto iný ako občan. Či to bude zahrnuté v cene elektriny, alebo ako kapitola v štátnom rozpočte," povedal hovorca elektrární Rastislav Petrech.
Privatizáciu treba podľa súčasných dohôd uzatvoriť do konca apríla, dovtedy by mal byť vyriešený problém zákona aj v prípade prezidentovho veta. Okrem toho ešte treba vyradiť z majetku elektrární bohunické bloky pred odstavením a vodné dielo Gabčíkovo, ktoré je stále predmetom súdneho sporu s Maďarmi.
Ďalšie kroky v privatizácii:
- do dvoch týždňov doručia schválený návrh zákona o jadrovom účte prezidentovi
- prezident rozhodne do 15 dní
- v prípade veta budú poslanci o zákone rokovať znova na schôdzi 19. apríla
- rezort hospodárstva musí z majetku SE vyčleniť aktíva v Bohuniciach a Gabčíkove
- privatizácia musí byť uzavretá do konca apríla