Miroslav Šmál, analytik Poštovej banky
Uplynulé volebné obdobie bolo pre ekonomiku náročné, bolo treba od základu zreformovať mnohé oblasti. Jednou z najťažších boli verejné financie, neúmerne zaťažené neefektívnymi výdavkami. Aj preto bolo pôsobenie Ivana Mikloša ťažšie ako v dobre fungujúcej ekonomike. Navyše, nejednotnosť koalície často znemožnila potrebné opatrenia, pretože boli nutné kompromisy. Napriek tomu reformy získali uznanie a kredit.
Medzi najväčšie pozitíva môžeme zaradiť znižovanie deficitu štátneho rozpočtu dokonca aj vo volebnom roku, keď vlády spravidla deficity zvyšujú. Rovnako pozitívne vnímam daňovú reformu, a teda výrazné zjednodušenie systému zavedením rovnej dane. Platí to aj pre vstup do výmenného systému ERM II a snahu čo najrýchlejšie splniť kritériá na prijatie eura. Dobrým príkladom je aj reforma samotného ministerstva, ktorou umožnili na vyšších pozíciách pracovať aj mladým ľuďom. Napriek klesajúcemu deficitu rozpočtu sa mal zasadzovať o ešte väčšie úspory, keďže budúci ekonomický rast nemusí tvoriť toľko zdrojov ako v súčasnosti. Rovnako bolo potrebné aj výraznejšie zníženie odvodov, či väčšia podpora malých a stredných podnikov a živností.
Juraj Karpiš, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských štúdií
Odchádzajúci Ivan Mikloš má vo svete renomé nekompromisného pravicového reformátora. Ministerstvu financií sa pod jeho vedením podarili viaceré pozitívne kroky: zmiernila sa progresivita daňového zaťaženia, zanikli dane z dividend, z prevodu a prechodu nehnuteľností, z dedičstva a darovania. Tiež sa znížil podiel verejného dlhu na HDP a vznikol systém programového rozpočtovania. Tento obraz však nemusí úplne zodpovedať realite -- Mikloš je skôr šikovným politikom.
Nesprávne nazývaná rovná daň (efektívna sadzba je vďaka odpočítateľnej položke stále progresívna) nepochádza z jeho hlavy. Zo začiatku dokonca túto myšlienku ani nepodporoval. Zavedenie jednotnej sadzby dane síce znížilo efektívne zdanenie príjmu, no daňová záťaž sa presunula na DPH. Napriek pravicovej vláde má tak Slovensko o 4 percentuálne body vyššiu sadzbu DPH ako je minimum vyžadované úniou. Otázny je aj Miklošov postoj k euru. Nepripúšťa pochybnosti o jeho skorom zavedení a zľahčuje možné negatíva.
Aj napriek tomu však musím konštatovať, že v histórii samostatného Slovenska ho možno označiť za dosiaľ najlepšieho ministra financií.
Názor HN
Juraj Danielis
Ivan Mikloš -- rešpektovaný ekonóm aj nenávidený "sociálny ignorant". Zanecháva za sebou reformy vo vysokom štádiu rozpracovania, ktoré sa už nedajú celkom zvrátiť.
K pôvodnému programu vlády sa však priblížili len čiastočne. Zmeny v daniach, dôchodkoch (ktoré Mikloš spolupretláčal) alebo aj presun peňazí z rozpočtu na samosprávy dávajú do budúcnosti dobrý základ na zdravé hospodárenie. Budúca vláda napriek tomu ešte musí vyriešiť chudobu, platy nižšie ako u našich susedov či húf nezamestnaných vidiečanov, ktorým navyše nádej na zlepšenie situácie berú odchádzajúci investori.
Reformy, akokoľvek "nedoladené", sú chvályhodné už len preto, že o ne bola snaha práve v čase, keď boli priechodné bez drastických ústupkov. Ešte k snahe -- do Bratislavy raz magistrát zadarmo rozmiestnil bicykle, aby ľuďom uľahčili presun v centre mesta. Do troch dní tam neboli. Práve takto môže skončiť dlhodobý efekt reforiem po voľbách, pretože možné koaličné scenáre už zhodu na radikálnych rezoch do živého neumožnia.