Elektronika a celý elektrotechnický priemysel bolo odvetvie, ktoré na začiatku transformácie ekonomiky v deväťdesiatych rokoch mnohí i odpísali ako prvé - alebo jedno z prvých - odvetvie bez perspektívy. Ani majiteľom investičných kupónov neodporúčali pri privatizácii investovať svoj majetok do tohto odvetvia. Na dobehnutie svetového vývoja sme vraj nemali a všetko sa bude dať lacnejšie doviezť. Pozitívny zvrat nastáva od roku 1995, po vstupe zahraničného kapitálu. Siemens, ktorý začínal, je dnes kľúčovým hráčom, no pribudli i pribúdajú ďalší zahraniční investori. Od roku 1996 je odvetvie na 100-percent sprivatizované.
Sústavný rast zamestnanosti
Elektrotechnický priemysel aj od roku 2000 rástol najrýchlejšie spomedzi všetkých odvetví priemyselnej výroby. Odrazilo sa to aj v raste zamestnanosti, aj pridanej hodnoty. Viaceré aspekty ekonomického vývoja ho predurčujú, aby sa stal jedným zo stabilných pilierov spracovateľského priemyslu. Podľa pridanej hodnoty je výroba odvetvia tretia najväčšia v spracovateľskom priemysle (za výrobou kovových výrobkov a výrobou dopravných prostriedkov). V minulom roku posilnil svoj význam v priemyselnej výrobe a ekonomike Slovenska. Jeho produkcia dosiahla približne dvojnásobok roku 2000. Najrýchlejšie rástla výroba rádiových, televíznych a spojových zariadení, ktorá je oproti roku 2000 vyššia o 160 %. Tohto roku prudko vzrástla výroba kancelárskych strojov a počítačov. Všetky pododvetvia - okrem výroby presných a optických zariadení - rástli rýchlejšie ako spracovateľský priemysel, vo všetkých ostatných je terajšia produkcia vyššia o viac ako 100 % oproti roku 2000.
Viac pracovníkov ako v automobilovom priemysle
V rámci celého spracovateľského priemyslu zamestnáva elektrotechnický priemysel najviac pracovníkov, viac ako automobilový. Vlani jeho podiel stúpol na 15,6 %. V roku 2004 pracovalo v elektrotechnickom priemysle 56 789 zamestnancov, čo je oproti predchádzajúcemu roku o 6,7 % viac, v súčasnosti zamestnáva už vyše 59 tisíc. Od roku 2001 vzrástol počet zamestnancov o takmer štvrtinu (o 24,4 %). Je to jedno z mála odvetví, ktoré zaznamenáva sústavný rast zamestnanosti, v roku 1998 ich zamestnával 35 tisíc.
Prirodzená reštrukturalizácia
Presúva sa váha jednotlivých odborov elektrotechniky v prospech informačných technológií a sofistikovanejšej výroby. Výroba elektrických a optických zariadení patrí k niekoľkým odvetviam spracovateľského priemyslu, v ktorých dochádza v posledných rokoch k rastu zamestnanosti. Najviac - takmer 70 % zamestnancov elektrotechnického priemyslu - pracuje vo výrobe elektrických strojov a prístrojov (v roku 2004 v priemere 38 753, tohto roku už takmer 42 800), kde sa počet zamestnancov od roku 2001 do vlani zvýšil o 31 % a v prvom polroku toto roku vzrástol o ďalších 14 percent.. Výroba rádiových, televíznych a komunikačných zariadení vlani zamestnávala 9 165 zamestnancov, menej ako v roku 2001, no tohto roku ich je o 700 viac. Tisíc ľudí pribudlo tohto roku vo výrobe kancelárskych strojov a počítačov, kde v roku 2004 pracovalo 2 769 pracovníkov. Vo výrobe zdravotníckych a presných optických prístrojov bolo vlani 5 502 zamestnancov.
Elektrotechnický priemysel má na Slovensku vytvorené predpoklady pre ďalší rýchly vývoj, pretože predstavuje významného dodávateľa pre automobilový priemysel. Rozvoj by sa však mal zamerať aj na iné - neautomobilové produkty, zdôrazňuje vo svojej analýze Slovenská ratingová agentúra.
Stále viac vyváža
Zvýšil sa aj význam produkcie elektrotechnického priemyslu na zahraničnom obchode. Hodnota vývozov vzrástla na 119,3 mld. Sk, oproti roku 2003 rástla až o 35 %. Za prvý polrok t.r. už vyviezol elektrotechnický priemysel tovar za 55,1 mld. Sk. Podiel vývozu výrobkov elektrotechnického priemyslu na celkovom vývoze predstavoval vlani 13,3 % a oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšil o 2,3 percentuálneho bodu. Elektrotechnický priemysel sa stal jedným z ťahúňom exportu, keď na výsledný rast celkového exportu vplýval až jednou tretinou, najmä vďaka silnému rastu vývozu počítačov a iných zariadení na spracovanie dát (z 3,6 mld. Sk v 2002 na 21,1 mld. Sk v roku 2004) a televíznych a rozhlasových prijímačov. Rast vývozu v týchto dvoch odvetviach sa vlani postaral o dve tretiny rastu vývozu v elektrotechnickom priemysle.
Na vývoze sa zväčšuje podiel výroby kancelárskych strojov a počítačov (z 10 % v 2000 na 19 % v 2004) na úkor výroby elektrických strojov a prístrojov (z 58 % na 50 %), ktorej podiel na vývoze naďalej klesá. Vlani viac ako polovicu celého exportu predstavovala produkcia troch odvetví: tradične výroby elektrického zariadenia pre motory a vozidlá (22,1 mld. Sk), výroby televíznych a rozhlasových prijímačov (20,5 mld. Sk) a rýchlo rastúcej výroby počítačov a iných prístrojov na spracovanie dát (21,1 mld. Sk)
Pole pre ďalších investorov
Dovoz výrobkov elektrotechnického priemyslu v roku 2004 dosiahol 151,1 mld. Sk, oproti predchádzajúcemu roku vzrástol o 17.4 %, najviac optických a fotografických prístrojov a zariadení, ktorých dovoz vzrástol vlani z 2,2 mld. Sk na 12,8 mld. Sk a zdravotníckych a presných optických zariadení (o 47 %). Najviac poklesol dovoz kancelárskych strojov a počítačov (zo 17 % na 13 %). V tomto roku za prvý polrok však dovoz poklesol na 54,1 mld. Sk a odvetvie dokonca dosiahlo kladné saldo zahraničného obchodu. Aj tak však je dlhodobé záporné saldo zahraničného obchodu s elektrotechnickým tovarom, keď sa viac ho viac dováža: do supermarketov, dovoz počítačov, kancelárskych strojov, rádiových, televíznych a spojovacích zariadení spolu so stále flexibilnou a lacnou pracovnou silou s odborným potenciálom a tradíciou elektrotechnickej výroby na Slovensku je šancou a otvoreným priestorom pre ďalší vstup zahraničného kapitálu.
Prínos zahraničných investícií
Významný katalyzátor štrukturálnych zmien predstavujú priame zahraničné investície - prínosom know-how a zvyšovaním kapitálovej vybavenosti práce pomáhajú zvyšovať produktivitu práce. V roku 2004 v dvoch odvetviach elektrotechnického priemyslu - vo výrobe kancelárskych strojov a počítačov a v odvetví zdravotníckych a presných optických zariadení - poklesol stav priamych zahraničných investícií, ktorý tu pokračuje už druhý rok. Najvyšší stav priamych zahraničných investícií zaznamenala výroba elektrických strojov a zariadení, kde sa vlani nachádzali investície 7,2 mld. Sk. Do tohto odvetvia patria viaceré podniky produkujúce komponenty pre automobilový priemysel a rozšírená výroba káblových zväzkov. Viaceré firmy v tomto sektore ohlásili ďalšie investície alebo vstupujú na trh (Hella, Osram, NMB - Minebea, Leoni Autokabel Slovakia).
Vo výrobe rádiových, televíznych a spojových zariadení, kde bol stav investícií 2,7 mld. Sk, dominujú hlavne nadnárodné subjekty. Samsung, ktorý rozširuje svoju doterajšiu výrobu (monitory, televízory) o produkciu DVD prehrávačov, tlačiarní ako aj satelitných zostáv, alebo Sony, ktoré presťahovali na Slovensko aj linky zo zahraničia hlavne kvôli nižším nákladom. Pri Hurbanove je vo výstavbe závod Nuritechu na výrobu súčiastok do LCD monitorov a základných dosiek. Významnou investíciu do výroby nosičov dát je vstup firmy Sky Media Manufacturing (Universal Media Corporation).
V poslednom desaťročí výrazný rast zaznamenali informačné technológie, ktoré sa čoraz viac stávajú jadrom modernej ekonomiky. Slovenská ratingová agentúra upozorňuje, že veľké zahraničné investície do informačných technológií, ktoré predstavujú základ progresívnej štruktúry ekonomiky, na Slovensku zatiaľ veľmi neevidujeme. Začínajú sa však rozvíjať služby súvisiace s informačnými technológiami. Ide najmä o zákaznícke centrá (Dell, HP, IBM). Samsung sa o umiestnení svojho distribučného centra zatiaľ nerozhodol. Podporné strediská vybudovali Accenture a Emerson. Najvýznamnejší svetoví hráči presúvajú svoje zákaznícke centrá a centrá na podporu vnútorných procesov do krajín strednej a východnej Európy hlavne kvôli nízkym mzdám. Slovensko predstavuje v tomto aspekte veľmi atraktívnu destináciu.
Trh rastie
Aj na Slovensku informačno-technologický trh už niekoľko rokov sústavne rastie a v roku 2004 sa medziročne zrýchlil. Podľa EITO (European Information Technology Observatory) výdavky na IT produkty sa zvýšili na 736 miliónov EUR (29 miliárd Sk), oproti predchádzajúcemu roku o 16,6 %. Slovenský trh minulý rok vzrástol vo všetkých produktových kategóriách Významným zdrojom rastu sa už stávajú hlavne softvér a IT služby, tržby slovenských softvérových firiem vlani rástli rýchlejšie ako tržby predajcov hardvéru.
Minulý rok sa na Slovensku na nákup IT produktov a služieb vynaložilo v priemere 137 EUR na osobu, čo je však hlboko pod priemerom Európskej únie (732 EUR). Výdavky na IT technológie ako podiel HDP na Slovensku stále významne zaostávajú za Európskou úniou (o 1 percentuálny bod). Slovensko dosahuje 2 % HDP a zaostáva tak za Maďarskom (2,4 %), ako aj Českou republikou (2,8 %), ale nachádza sa pred Poľskom (2 %), konštatuje Slovenská ratingová agentúra.
Profil elektrotechnického priemyslu na Slovensku
Produkcia elektrotechnického priemyslu pozostáva zo širokého spektra výrob, ktoré nemusia spolu súvisieť. Zahŕňa pracovne náročne výroby, charakteristické nízkou pridanou hodnotou, aj vysoko produktívne automatizované výroby. Preto priemerné hodnoty za celé odvetvie treba posudzovať a interpretovať s určitou dávkou opatrnosti; môžu skresľovať.
Podiel pridanej hodnoty odvetvia na celkovej pridanej hodnote v národnom hospodárstve je 2,2 %. Od roku 2001 rástla pridaná hodnota v elektrotechnickom priemysle v priemere o 9,7 %, kým v celkovej priemyselnej výrobe priemerne o 6,8 %. No v roku 2004 bol rast pridanej hodnoty priemyselnej výroby vyšší (11,7 %) ako vo výrobe elektronických a optických zariadení (10,6%), kde sa vlani vytvorila pridaná hodnota 26,1 mld. Sk.
Produktivita práce v elektrotechnickom priemysle (počítaná z pridanej hodnoty na zamestnanca) sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšila o 3,7 %, čo bol vôbec najnižší rast spomedzi všetkých odvetví spracovateľského priemyslu (okrem výroby potravín, kde produktivita poklesla). Bola o 34% nižšia ako priemer v celom spracovateľskom priemysle, kde vlani rástla o 15 %. Oproti roku 2003 sa zaostávanie zvýšilo o 7,2 percentuálneho bodu. Tohto roku ešte poklesla na 86,7 percent úrovne vlaňajšieho prvého polroku.
Priemerná mzda
Priemerná mzda v elektrotechnickom priemysle bola vlani 15 306 Sk (pre podniky s 20 a viac zamestnancami) a bola nižšia ako priemerná mzda v celom národnom hospodárstve (17 444 Sk), v priemysle (18 159 Sk) aj v spracovateľskom priemysle (17 505 Sk). Oproti roku 2003 vzrástla mzda v elektrotechnickom priemysle v nominálnom vyjadrení o 10,3 %, reálne mzdy vzrástli o 2,57%. Za prvý polrok tohto roka dosiahla 15 420 Sk.
Zhrnutie
Vzhľadom na rozvoj automobilového priemyslu má výroba elektrotechnických zariadení na Slovensku dobrú perspektívu aj do budúcnosti. Na slovenský trh však prichádzajú aj firmy, ktoré s výrobou automobilov nemajú veľa spoločného, čo je vzhľadom na cyklický vývoj automobilového sektora pozitívne, keďže čiastočne eliminuje závislosť na jednom odvetví. Na tuzemský trh čoraz viac zahraničných firiem presúva odborné služby, ktoré predstavujú jadro modernej ekonomiky.
Postavenie elektrotechnického priemyslu v rámci hospodárstva SR a priemyselnej výroby možno konštatovať, že
- Odvetvie vytvára pomerne veľkú časť pridanej hodnoty spracovateľského priemyslu (viac ako 10 %)
- Je jedným z mála odvetví spracovateľského priemyslu, kde počet zamestnancov rastie
- Výroba v odvetví sa vyznačuje vysokou dynamikou, od roku 2000 sa zdvojnásobila
- Odvetvie produkuje - až na prvý polrok tohto roku - záporné saldo zahraničného obchodu SR.
Ekonomické a finančné postavenie odvetvia: tržby, výnosy, náklady, hospodársky výsledok
Na tržbách v elektrotechnickom priemysle má dominantné zastúpenie výroba elektrických strojov a prístrojov. Jej podiel na tržbách odvetvia však v roku 2004 medziročne poklesol z 59,5 % na 49,6 % - s objemom tržieb 53,11 mld. Sk. V prvom polroku tohto roku jej podiel opäť poklesol na 47 percent z prudko rastúcich z tržieb odvetvia (66,7 mld. Sk, čo je o 78 percent viac ako za rovnaké obdobie vlani). Klesá aj podiel výroby rádiových, televíznych a spojovacích zaradení na tržbách celého odvetvia (z 25 až 28 %) - vlani zaznamenala len 19,3 % podiel na tržbách odvetvia (20,7 mld. Sk), tohto roku klesla pod 18 percent.
Najvyšším tempom rástla výroba kancelárskych strojov a počítačov. V roku 2003 dosiahla tržby 6,67 mld. Sk (v roku 2002 2,29 mld. Sk), v roku 2004 vzrástla viac ako štvornásobne až na 27,16 mld. Sk. Vlani sa tak stala druhým najvýznamnejším pododvetvím elektrotechnického priemyslu s 25,4 % podielom na tržbách celkom a tohto roku s utŕženými 19,8 mld. Sk za pol roka zvýšila svoj podiel na 29,7%.
V odvetví každoročne rastie absolútny objem pridanej hodnoty. Tempo jej rastu je ale nižšie ako rastu tržieb. Najvýznamnejšie zvýšila svoj podiel na tvorbe pridanej hodnoty odvetvia výroba elektrických strojov a prístrojov, až na 26,5 %. Nepriaznivý vývoj podielu pridanej hodnoty na tržbách v rokoch 2002 až 2004 je typický pre výrobu rádiových, televíznych a spojovacích zariadení, ktorá je veľmi citlivá na zmenu odbytu. Od roku 2002 klesol podiel pridanej hodnoty tohto pododvetvia na tržbách z 26,8 len 18,7 % podiel, tohto roku dosahuje už záporné hodnoty.
Výnosy v odvetví v rokoch 2002 až 2004 dosiahli priemerný rast 22,6 %; za rok 2002 13,4 % a výrazne nadpriemerne (35,1 %) rástli už vlani. V prvom polroku tohto roku vzrástli medziročne dokonca takmer o 52 percent. Hlavne vo výrobe elektrických strojov a prístrojov, ďalej rádiových, televíznych a spojovacích zariadení a od roku 2003 aj výrobe kancelárskych strojov a počítačov. Medzi útlmové patrila výroba zariadení na riadenie priemyselných procesov, ktorá vykazovala každoročný úbytok výnosov. Rok 2004 však znamenal pre toto pododvetvie oživenie, výnosy vzrástli až o 68,4 % na 2,49 mld. Sk a v prvom polroku tohto roku ich rast pokračoval, dosiahli už 1,4 mld. Sk.
Náklady v rokoch 2002 až 2004 rástli priemerne ročne o 23,7 %, teda o jeden percentný bod rýchlejšie ako výnosy. Vlani vzrástli až o 39,5 % a v tomto roku ich zrýchlený rast pokračoval (v prvom polroku takmer o 56 percent), takže radikálne uberajú elektrotechnickému priemyslu z výnosov. Hlavný zdroj nákladov so 48,1 % podielom na celkových nákladoch odvetvia predstavovala výroba elektrických strojov a prístrojov. Najvýznamnejším tempom rástli vlani vo výrobe kancelárskych strojov a počítačov. Tieto trendy pokračujú ešte prudšie aj v tomto roku.
Ziskové odvetvie
Odvetvie je v období 2002 až 2004 ziskové. Vytvorený hospodársky výsledok v rokoch 2002 a 2003 dosiahol 4,5 %, resp. 6,4 % podiel na tržbách. V roku 2004 poklesol zisk v absolútnom vyjadrení až na 2,8 % a v tomto roku naďalej klesá. Vlani vytvorila najviac zisku (2,65 mld. Sk) výroba elektrických strojov a prístrojov. Výroba rádiových, televíznych a spojovacích zariadení, ktorá dosiahla v roku 2003 zisk 3,58 mld. Sk, vytvorila vlani zisk 510 mil. Sk. V prvom polroku zisk celého odvetvia poklesol na 735 mil. Sk, pričom výroba rádiových, televíznych a spojovacích zariadení vykazovala 399 mil. Sk straty.
Rentabilita vlastného imania pritom v rokoch 2002 až 2004 kolísala. V roku 2002 dosiahla 21 %, v roku 2003 to bolo 28,7 %, no v roku 2004 poklesla až na 14,7%, keď s výnimkou pododvetví elektrických strojov a prístrojov a výroby meracích, kontrolných a testovacích prístrojov, ostatné pododvetvia výrazne zaostali za výnosnosťou v predchádzajúcich obdobiach. Výroba rádiových, televíznych a spojovacích zariadení, ktorá v roku 2003 dosiahla rentabilitu výnosov 14,2 %, vlani v rentabilite poklesla až na 2,1%.
Príležitosťou automobilový priemysel
Najdynamickejším segmentom odvetvia sa stala elektrotechnická výroba pre automobilový priemysel. Okrem tradičných káblových zväzkov sa na Slovensku začala rozvíjať aj výroba ďalších komponentov preň. Slovensko sa príchodom dodávateľov a subdodávateľov pre tri automobilky stáva významným logistickým centrom.
Vzhľadom na rastúci podiel elektroniky v automobiloch, patrí elektrotechnická výroba pre automobilový priemysel medzi najperspektívnejšie segmenty elektrotechniky. Logistické nároky automobilového priemyslu sú jedným z hlavných faktorov vplývajúcich na umiestnenie dodávateľskej a subdodávateľskej výroby. Podobne sú aj faktorom pôsobiacim proti presunu výroby ďalej na východ.
Jedným z najväčších výrobcov napojených priamo na automobilový priemysel je spoločnosť Volkswagen Elektrické systémy, s.r.o., Nitra, ktorý je dodávateľom káblových zväzkov do osobných vozidiel.
Nemecko-americká spoločnosť Visteon Corp., ktorá je svetovým lídrom v produkcii rôznych automobilových komponentov sa rozhodla umiestniť svoju novú investíciu v Nitre, tu plánuje preinvestovať približne 40 mil. EUR a vytvoriť viac než 400 nových pracovných miest. Bude tu vyrábať klimatizácie a rôzne časti interiérových doplnkov pre motorové vozidlá.
Vzhľadom na vysokú pracovnú náročnosť, zatiaľ kľúčového segmentu slovenskej elektrotechniky - výroby káblových zväzkov, je vysoko pravdepodobné, že tieto výroby budú najcitlivejšie reagovať na zvyšovanie mzdovej úrovne na Slovensku a presúvať sa ďalej na východ, upozorňuje Slovenská ratingová agentúra a uvádza príklad odchodu michalovského Yazaki Wiring Technologies Slovakia v roku 2003. Firma utlmila výrobu na východnom Slovensku, čo malo za následok prepustenie viac ako tisíc ľudí. Zároveň však Yazaki otvoril výrobný závod v neďalekom Užhorode. No Slovensko je ešte stále výhodnou lokalitou aj pre takéto výroby, čo potvrdzuje nová investícia spoločnosti Leoni Autokabel Slovakia, ktorá v máji 2004 otvorila svoj nový závod v Ilave. Závod bude vyrábať káblové zväzky a zamestná okolo 1 500 ľudí.
Automobilový priemysel sa stal významným odberateľom aj pre tradičného výrobcu elektroinštalačných materiálov, akciovej spoločnosti SEZ Dolný Kubín, ktorá vďaka dlhoročne rozvíjanej galvanizácii kovov a lisovaní plastov nadviazala spoluprácu s firmami ako Sony či Braun. Okrem toho získala strategického partnera - americký koncern Key Plastics Automotive Group, ktorý vyrába plastové komponenty pre automobily. V spoločnom podniku Key Plastics Slovakia bude mať americká spoločnosť 75-percentný podiel. Dodá technológie, výrobnú náplň a zákazky od svojich existujúcich zákazníkov. Spoločnosť SEZ sa rozhodla vstúpiť do automobilového priemyslu v roku 2003 po tom, ako sa nenaplnili pôvodné plány nájsť strategického investora v sektore elektroinštalačného materiálu. Tradičná výroba bola dlhé roky stratová.
Tržby elektrotechnického priemyslu (v mil. Sk) | |||||||||
1999 |
2000 |
2001 |
2002 |
2003 |
2004 |
index 2004/2003 |
1.polrok 2005 |
index 1.polr. 2005/1.polr.2004 | |
Kancelárske stroje a počítače | 1 033 | 1 158 | 1 744 | 2 289 | 6 669 | 27 160 | 407,3 | 19 796 | 236,0 |
Elektrické stroje a prístroje | 24 306 | 29 146 | 35 100 | 39 618 | 45 311 | 53 110 | 117,2 | 31 461 | 123,1 |
Rádiové, televízne a spojovacie zariadenia | 8 242 | 10 835 | 16 156 | 18 559 | 19 060 | 20 684 | 108,5 | 11 834 | 127,5 |
Meracie, kontrolné, testovacie, navigačné a iné prístroje a zariadenia | 4 672 | 3 851 | 3 092 | 3 516 | 3 627 | 3 834 | 105,7 | 2 240 | 130,6 |
Zariadenia na riadenie priemyselných procesov | 2 969 | 2 294 | 1 640 | 1 665 | 1 433 | 2 233 | 155,8 | 1 328 | 159,5 |
Elektrotechnický priemysel spolu | 41 222 | 47 284 | 57 732 | 65 647 | 76 099 | 107 021 | 140,6 | 66 659 | 178,3 |
Elektrotechnický priemysel spolu | |||||||||
Export (v mld. Sk) | 41,2 | 50,1 | 62 | 68,4 | 85,1 | 106,7 | 125,3 | 55,1 | 105,4 |
Pridaná hodnota (v mil. Sk) | 10 917 | 13 010 | 14 833 | 16 408 | 16 780 | 19 316 | 115,1 | 9 149 | 98,0 |
Priemerný počet pracovníkov | 37 995 | 41 819 | 43 012 | 46 511 | 50 630 | 54 018 | 106,7 | 59 221 | 113,1 |
Hospodársky výsledok (zisk) v mil. Sk | 1 797 | 2 158 | 3 073 | 2 953 | 4 853 | 2 956 | 60,9 | 735 | 41,8 |
Investície | 3 142 | 3 078 | 3 299 | 4 023 | 5 544 | 11 495 | 207,3 | 3 948 | 141,8 |
Výnosy a náklady v elektrotechnickom priemysle (v mil.Sk) | ||||||||
r.2002 výnosy |
r.2002 náklady |
2003 výnosy |
2003 náklady |
r.2004 výnosy |
r.2004 náklady |
1.polrok 2005 výnosy |
1.polrok 2005 náklady | |
Kancelárske stroje a počítače | 2 418 | 2 256 | 8 065 | 7 819 | 29 967 | 30 496 | 22 800 | 23 441 |
Elektrické stroje a prístroje | 43 813 | 42 864 | 49 298 | 48 464 | 58 438 | 55 785 | 36 424 | 35 056 |
Rádiové, televízne a spojovacie zariadenia | 21 729 | 20 175 | 25 174 | 21 589 | 24 107 | 23 597 | 14 061 | 14 460 |
Meracie, kontrolné, testovacie, navigačné a iné prístroje a zariadenia | 4 189 | 4 028 | 4 065 | 3 946 | 4 023 | 3 762 | 2 400 | 2 175 |
Zariadenia na riadenie priemyselných procesov | 1 737 | 1 609 | 1 482 | 1 413 | 2 495 | 2 433 | 1 437 | 1 256 |
Elektrotechnický priemysel spolu | 73 886 | 70 933 | 88 084 | 83 232 | 119 025 | 116 073 | 77 123 | 76 338 |