Projekt Eurovea II, v rámci ktorého by mal na ľavom brehu Dunaja vyrásť prvý mrakodrap v Bratislave, nie je podľa ružinovského starostu Dušana Pekára v súlade s platným územným plánom mesta. Víta preto rozhodnutie stavebného úradu v Starom Meste, ktorý pozastavil konanie o vydaní územného rozhodnutia.
"Verím, že zvíťazí zdravý rozum a čísla, ktoré nás nepustia. Pretože indexy podľa nás sú v rozpore s indexmi, ktoré hovorí hlavný územný plán," uviedol vo štvrtok na brífingu Pekár, ktorého mestská časť je jedným z účastníkov konania a ktorá sa ako jedna z mnohých v rámci územného konania odvolala.
Verí tiež v nastavenie poriadku a v to, že "investori si nebudú kupovať stavebné úrady, dokumenty a podklady, aby si mohli postaviť to, čo chcú". Má ísť o jeden z najväčších developerských projektov v Bratislave v súčasnosti. Developerom druhej fázy projektu, ktorej investícia sa pohybuje okolo 300 miliónov eur je J&T Real Estate.
Poukazuje na Nesrovnalove sľuby
V tejto súvislosti opätovne kriticky poukazuje na stále chýbajúce výškové regulatívy v hlavnom meste, ktoré ešte pred štyrmi rokmi sľuboval súčasný primátor Ivo Nesrovnal, a tiež na to, že príprava nového územného plánu mesta je stále len na začiatku.
"Žiaľ, neexistujú (výškové regulatívy, poznámka TASR), ale existuje územný plán hlavného mesta, ktorý nie je dobrý, ale keď sa ho chceme držať, tak naši zamestnanci vypočítali, že tieto indexy presahujú možnosti územného plánu hlavného mesta," skonštatoval Pekár. Ten síce podľa vlastných slov netvrdí, že by budova mala mať len 20 poschodí, ako sa uvádzalo v pôvodnej štúdii na celú zónu, ale rozhodne by to malo byť menej ako 46 plánovaných podlaží.
Výška plánovaného mrakodrapu a nesúlad projektu s platným územným plánom mesta však nie sú jediné, ktoré starostu trápia. O čosi menej, ale predsa sa mu nepozdáva, že projekt Eurovea II v rámci konania rieši stavebný úrad v Starom Meste a nie stavebný úrad v Ružinove. A to aj napriek tomu, že väčšina projektu sa nachádza práve v katastrálnom území Ružinova, údajne s výnimkou jednej prípojky, ktorá je na území Starého Mesta.
"Podozrivé konanie"
Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, ktorého stavebník požiadal o určenie príslušného stavebného úradu, považuje "za nezvyčajné, priam podozrivé konanie".
Podľa starostu je neobvyklé, aby projekt Eurovea I posudzoval jeden stavebný úrad a projekt Eurovea II v ďalšom konaní iný stavebný úrad. Argumentuje nielen katastrálnym územím, ale aj tým, že ide o jeden projekt, ktorý sa len premenoval, a ide teda nie o novú stavbu, ale o dostavbu. V tejto súvislosti sa mestská časť obrátila v minulosti aj na prokuratúru na prešetrenie rozhodnutia, bola však neúspešná.
Staré Mesto prerušenie územného konania potvrdilo. Dôvodom bolo podľa hovorkyne Nory Gubkovej množstvo námietok voči záväznému stanovisku hlavného mesta. Na margo rozhodnutia okresného úradu, ktorým sa Staré Mesto stalo príslušným stavebným úradom, hovorkyňa skonštatovala, že táto skutočnosť je verejne známa viac ako rok.
"Rozhodnutie akceptujeme a budeme sa v procese posudzovania projektu riadiť výlučne platným stavebným zákonom," uviedla pre TASR Gubková. Ministerstvo vnútra SR, pod ktoré okresný úrad spadá, prisľúbilo vyjadrenie budúci týždeň.
Výšku výškových stavieb územný plán hl. mesta priamo nereguluje. Ich umiestnenie sa však musí overiť z hľadiska naplnenia viacerých požiadaviek územného plánu – konkrétne z hľadiska tvorby obrazu mesta a lokality, dopravnej obsluhy a pod. Overenie začlenenia takejto budovy do štruktúry mesta musí byť odborne posúdené viacerými architektmi, čo bolo splnené aj v prípade výškovej stavby v komplexe Eurovea 2.
Reakcia J&T Real Estate
J&T Real Estate v reakcii uvádza, že umiestnenie výškového objektu v tejto lokalite nie je náhodným rozhodnutím. "Ale je ho potrebné vnímať v kontexte dlhodobých a stále sa vyvíjajúcich zámerov Bratislavy, jej panorámy aj blízkosti Dunaja. Už pri výstavbe SND sa v zóne Pribinova uvažovalo o výškovej budove v nábrežnej časti pri Moste Apollo, ktorá mala byť súčasťou viacerých výškových objektov akcentujúcich význam zóny. Išlo vtedy o jedinú lokalitu v meste, v ktorej malo byť sústredených niekoľko výškových objektov. Dynamický rozvoj mesta za posledných dvadsať rokov priniesol rozšírenie nového moderného centra mesta aj do ďalších nadväzujúcich zón a v tesnom susedstve zóny Pribinova tak vyrastá viacero ďalších výškových objektov, ktoré menia panorámu Bratislavy. Z tohto dôvodu a v tomto kontexte sa logicky vyvíja aj kompozícia zóny Pribinova a spôsob zdôraznenia jej významu. Výšková dominanta projektu EUROVEA 2 kompozične akcentuje prepojenie nábrežnej línie s priečnou mestskou osou, vytvára uzol medzi jadrom historického centra a novými rozvojovými zónami nadväzujúcimi na Čulenovu. Parter objektu s priľahlým novým námestím rozširuje verejné priestory zóny a prepája bulvár Pribinova s nábrežnou promenádou, ktorá je oproti tej súčasnej v tejto časti rozšírená. Logicky sa preto stáva signálnym bodom jadra nového rozšíreného centra mesta na Dunaji," píše sa v stanovisku.