Švédsky premiér Goran Persson uviedol, že výstavba Severoeurópskeho plynovodu so sebou prináša riziko rozvírenia odpadu na morskom dne, vrátane mín, ktoré sa možno nachádzajú na dne Baltského mora. "Pri výstavbe takého veľkého plynovodu na dne Baltského mora dôjde k rozvíreniu množstva usadenín na dne, kde ležia míny, jedy a ďalšie veci, ktoré sú tam potopené už desaťročia," uviedol premiér podľa britského denníka Independent. "Okrem všetkých environmentálnych problémov v Baltskom mori riskujeme ešte aj rozsiahlu environmentálnu katastrofu," dodal Persson.
Organizácia na ochranu životného prostredia Greenpeace v Rusku rovnako varovala pred rizikom porušenia morského dna, posiateho nemeckými chemickými zbraňami z druhej svetovej vojny, ktoré potopil Sovietsky zväz. "Niektoré z tých chemických zbraní klesli na dno v trupoch potopených lodí, takže vieme, kde sa nachádzajú," vyhlásil expert z Greenpeace. "Niektoré však boli proste hodené cez palubu. Na morskom dne sa nachádza až 60 000 ton chemických zbraní," odhaduje.
Na vybudovaní približne 1 200 kilometrov dlhého plynovodu, ktorý by mal byť spustený v roku 2010, sa dohodli ruský líder Vladimir Putin a jeho vtedajší nemecký kolega Gerhard Schröder, ktorý je dnes členom správnej rady Severoeurópskej plynovodnej spoločnosti. Ruský Gazprom, ktorý svojimi dodávkami už dnes pokrýva takmer štvrtinu európskej spotreby energií, vlastní 51 percent plynovodu, a nemecké spoločnosti E.ON a BASF majú každá 24.5-percentný podiel. Plynovod povedie z Petrohradu popod Baltské more do Greifswaldu v Nemecku.
Plánovaná trasa plynovodu vzbudila aj obavy politického charakteru, pretože obchádza štáty ako Poľsko, Ukrajinu a pobaltské krajiny, ktorých vzťahy s Ruskom sú skôr problematické. Varšava a Vilnius sa proti trase plynovodu ostro ohradili. Rusko-nemeckú dohodu v minulosti kritizovala aj Európska komisia: "Situácia okolo tohto plynovodu je veľmi komplikovaná a napätá, pretože jedna partnerská krajina bez diskusie schválila projekt, neprijateľný pre ostatné strany," vyhlásil lotyšský eurokomisár pre energetiku Andris Piebalgs v máji.
Pôvodný článok