StoryEditor

Slováci sú v zadlžovaní stále konzervatívni

11.01.2006, 23:00

Napriek tomu, že sa Slováci zadlžujú čoraz viac, oproti obyvateľom susedných štátov zostávajú konzervatívni. Ešte v roku 2000 mala každá slovenská domácnosť zo svojho rodinného rozpočtu požičaných priemerne asi desať percent, dnes je to vyše osemnásť percent. Slovenské aj české domácnosti sa za posledných päť rokov zadlžovali rýchlym tempom. Česi sú však ochotní riskovať viac, keď vlani mali požičanú už takmer štvrtinu svojich prostriedkov. Viac ako Slováci sa zadlžujú aj Maďari a Poliaci. Oproti krajinám eurozóny, kde si domácnosti požičiavajú až tri štvrtiny svojich prostriedkov, sú však aj oni zdržanliví.

Ťahúňom sú hypotéky
Najviac peňazí si Slováci požičiavajú na hypotékach. "Aj keď rádovo rástol aj splátkový predaj, objemovo hrajú prím jednoznačne hypotéky," tvrdí analytička VÚB Mária Horecká. Najväčší boom sa prejavil v roku 2003, keď sa zrušila fixná štátna podpora na hypotéky. V Česku záujem o hypotekárne úvery prepukol už skôr. "Rast hypoték v ČR naštartoval v roku 2001 výrazný pokles sadzieb a zvýšenie obchodnej aktivity veľkých bánk," hovorí analytička českej Raifeisenbank Helena Horecká.
Nižšie úrokové sadzby na českom trhu boli aj podľa Miroslava Plojhara zo Citibank Praha jedným z hlavných dôvodov vyššieho zadlžovania sa tamojších domácností. "Obom ekonomikám sa v posledných rokoch celkom darilo, Česko je však zo stránky ekonomickej úrovne vyspelejšie. A keď je krajina bohatšia, ľudia sú viac optimistickí do budúcna, takže relatívne menej sporia a, naopak, sú ochotní brať riziko dlhu," tvrdí Plojhar.

Aký bude vývoj
Po prvotných obavách z úverov, ktoré sme do roku 1989 prakticky nepoznali, si teda zvykáme žiť na dlh. Zmýšľanie Slovákov sa však podľa Horeckej mení smerom od "našetrím a potom si doprajem" k "doprajem si a potom splatím". "Na zadlžovaní Slovákov na druhej strane treba oceniť najmä štruktúru úverov, teda použitie prostriedkov na dlhodobé investície," hovorí analytik Poštovej banky Miroslav Šmál. Navyše, investované prostriedky spravidla ostanú v domácej ekonomike. To však môže zmeniť ďalší boom splátkového predaja. Kúpa spotrebných tovarov podľa Šmála spravidla podporuje zahraničných výrobcov, príjmy a zamestnanosť v zahraničí a navyše negatívne vplýva na obchodnú bilanciu Slovenska.

Zatiaľ bez rizika
Ak by sa slovenské domácnosti začali zadlžovať príliš, mohlo by to podporiť rast spotrebiteľských cien. "V takomto prípade by NBS pravdepodobne reagovala zvýšením kľúčových úrokových sadzieb, čím by sa zvýšili aj úrokové sadzby pre obyvateľstvo v komerčných bankách a tým by sa obmedzil dopyt po úveroch," hovorí Šmál. Stále značná konzervatívnosť a opatrnosť slovenských klientov, nedôvera k úverom a podstatne nižšie mzdy ako v okolitých krajinách však podľa neho zatiaľ nevzbudzujú obavy z tlaku na úroky.


kliknutím zväčšíte obrázok

01 - Modified: 2003-02-06 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: V Bazileji o kredit, rešpekt a 800-tisíc Sk 02 - Modified: 2003-02-06 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Spasí košických "tigrov" akciovka?
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
17. november 2024 01:41