Mať svoju "vežu" je vec prestíže mnohých solventných firiem. Nielen amerických, ale aj na našom kontinente, hovorí architekt Ivan Riečny. Administratívne budovy v európskych metropolách "vytŕčajú z historických centier a spochybňujú pôvodné dominanty, ako sú kostolné veže, radnice a iné pamätníky".
Inak tomu nie je ani v Bratislave. Znamená to, že sa hlavné mesto Slovenska začína obliekať do metropolitných šiat, po ktorom tak mnohí, komunálnych politikov nevynímajúc, volajú? Niektorí architekti tvrdia, že áno, iní zasa upozorňujú, že v Bratislave vládne urbanistický chaos. Agresívni investori chcú na pozemkoch, ktoré kedysi nemali takmer žiadnu hodnotu, využiť každý štvorcový meter. Čím vyššie sa ich domy zahryznú do oblakov, tým lepšie...
Nie je veža ako veža
Bratislava má podľa jej hlavného architekta Štefana Šľachtu dva veľké problémy. Jedným je doprava, druhým práve výškové stavby. "V novom územnom pláne mesta už boli definované princípy, kde by mali byť. Plán však poslanci neschválili. To znamená, že mestské časti si robia, čo chcú. Kto má záujem, kúpi si pozemok. A na ňom si postaví hoci aj 30-poschodový dom."
Šlachta však nie je proti výškovým budovám. Sú odrazom technického pokroku, aj ekonomickej sily. Mali by sa však stavať len v niektorých lokalitách. Napríklad v okolí obchodného centra Polus, na Patrónke či pri Moste Apollo a bývalom Presscentre. "Akceptujem výškové stavby, ktoré sú obohatením panorámy mesta. Ale nemôžem sa zmieriť so škatuľami, ktoré ju ničia, ako teraz výšková stavba Aupark Tower pri Dunaji v Petržalke." No napríklad výškové domy Národnej banky Slovenska či Všeobecnej úverovej banky sa Šľachtovi páčia.
Nepomôžu ani zlaté tehly
Väčšinu dnešných sklenených domov považuje popredný slovenský architekt Ivan Matušík za bezduché šablóny. Problém vidí v nepripravenosti mesta na takýto stavebný boom. Je "maximálne živelný", čo nemá podľa neho v histórii Bratislavy obdobu.
Prospešný pre verejnosť nebude podľa neho ani River Park na nábreží Dunaja pod Hradom. "Nikto z mocných si neuvedomuje, čo spôsobí." Na otázku čo, odpovedá Šlachta: "Tento komplex môže byť aj zo zlatých tehál. Ale keď sa ráno ani za hodinu nedostanete okolo neho autom do mesta, lebo už dnes tam býva cesta upchatá, tak hodnota River Parku klesne." Šlachta upozorňuje, že vysoké domy vytvoria z cesty tmavý koridor, lebo sa tam nedostane slnko. Nehodia sa ani ku kopcu, na ktorom je Hrad. Kladne však hodnotí, že projekt obnoví dunajskú promenádu.
Požiar a boom je preč
Výškové budovy vytvárajú niekoľko problémov. S odvážaním odpadkov, prístupom sanitiek, požiarnikov, poštových áut a iných služieb. "Únosnosť lokality sa pri týchto stavbách podceňuje," tvrdí Šlachta. Preto sa podľa neho vo vežiakoch dobre nebýva. "Garantujem vám, že bývanie nie je jednoduché. Problémy spôsobuje aj vietor a veterné víry." No nielen to. Ráno sa dlho čaká na výťah, rovnako tak na výjazd z garáží. A čím budú domy vyššie, tým sa ťažkosti vystupňujú. Keď sa Šlachta pýtal investorov, kde sa budú chodiť hrať deti bývajúce vo "vežiach", nevedeli odpovedať.
Vyriešené nie je ani hasenie požiarov vo veľkých výškach, lebo požiarnikom chýba na to technika. "Keby prišlo k takejto tragédii, je po boome výškových domov v Bratislave, lebo potom by sa do nich už nikto nenasťahoval," prognózuje Šlachta.
Ako sa teda dá zastaviť alebo zmierniť chaotická výstavba "veží"? Šlachta tvrdí, že limitujúcim faktorom bude doprava. Ak okolo nich bude vládnuť chaos, investori postupne svoje plány zmenia.
StoryEditor
Veže môžu mať problém s dopravou
Mať svoju "vežu", je vec prestíže mnohých solventných firiem, hovorí architekt Ivan Riečny. Administratívne budovy v metropolách "vytŕčajú z historických centier a spochybňujú pôvodné dominanty, ako sú kostolné veže a radnice."