Počet chudobných na Slovensku od roku 1989 stúpol. V súčasnosti až 12,4 percenta ľudí zarába menej ako 60 percent mzdy stredne zarábajúceho človeka (medián). Koncom komunistickej éry v roku 1988 to bolo 6,3 percenta. Ukazovateľ relatívnej chudoby však skúma len príjem jednotlivca, nie jeho majetok či sociálne dávky, takže nie je celkom objektívny.
"Hovorí viac o nerovnosti príjmov ako o počte chudobných ľudí. Zdvojnásobenie relatívnej chudoby nemusí znamenať, že sa situácia týchto ľudí zhoršila, ale že sa finančná situácia najchudobnejšej časti obyvateľstva zlepšila menej ako zvyšku populácie," povedal analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Podobnú mieru relatívnej chudoby ako Slovensko majú aj Rakúsko, Francúzsko a Bulharsko. V prípade chudobných krajín sa však skúma absolútna chudoba, ktorá je pre nás nepodstatným ukazovateľom, keďže do 2,15 dolára za jeden deň zarobí len štvrť percenta Slovákov.
Medzi rizikové skupiny z hľadiska chudoby patria najmä starší ľudia, viacdetné a neúplné rodiny, dlhodobo nezamestnaní a ľudia s nižším vzdelaním. Hoci sú dôchodcovia považovaní za okrajovú skupinu, je ich až 1,22 milióna. V roku 2005 zarobili v priemere len 7 703 korún, reálne dôchodky podľa Inštitútu finančnej politiky za 15 rokov klesli takmer o 15 percent.
StoryEditor
Viac chudoby nemusí znamenať horšiu situáciu
Počet chudobných na Slovensku od roku 1989 stúpol. V súčasnosti až 12,4 percenta ľudí zarába menej ako 60 percent mzdy stredne zarábajúceho človeka (medián). Koncom komunistickej éry v roku 1988 to bolo 6,3 percenta. Ukazovateľ relatívnej chudoby však skúma len príjem jednotlivca, nie jeho majetok či sociálne dávky, takže nie je celkom objektívny.