Parlament vzal mestám a obciam možnosť zvyšovať dane podľa vlastných predstáv. Rozhodnutie prichádza po takmer rok dlhej diskusii a lobingu podnikateľov. Tí kritizovali zákon o miestnych daniach, ktorým samosprávy od januára získali právomoc upravovať sadzby miestnych daní, pričom štát nestanovil ich horné limity.
Podnikatelia už počas prípravy zákona lobovali na ministerstve financií za hornú hranicu, najmä pri dani z nehnuteľností. Obávali sa, že nekontrolované zvyšovanie daní im výrazne ukrojí zo ziskov, v tých horších prípadoch dovedie do krachu.
Nestalo sa. No extrémne prípady v niektorých obciach, ktoré podnikateľom zvýšili dane päťnásobne i viac, prinútili ministerstvo financií, aby situáciu prehodnotilo.
Na podnet rezortu preto parlament v utorok večer novelou zákona o miestnych daniach obmedzil právomoc samospráv a hornú hranicu napokon zaviedol - v dani zo stavieb a pozemkov. "Má zabrániť neprimeraným rozhodnutiam niektorých samospráv," vysvetľuje hovorca rezortu financií Peter Papanek. Úprava ostatných daní, ako napríklad dane z bytov, za ubytovanie či z hracích automatov sa nemení. Pri nich rezort nezaznamenal žiadne extrémne výkyvy.
Združenie miest a obcí Slovenska považuje novelu za obmedzenie práv a slobôd, ktoré mestám a obciam zaručuje Európska charta miestnej samosprávy. "Znova nás tlačia do područia štátu, a to predsa fiškálna decentralizácia nechcela," kritizuje rozhodnutie parlamentu podpredseda združenia Jozef Turčány. Myslí si, že parlament mal s novelou ešte rok počkať. "Kvôli extrémom, ktorých nebolo veľa, sa narúša celý systém," myslí si Turčány.
Medzi extrémy patrili napríklad Jaslovské Bohunice, ktoré zvýšili dane zo stavieb až desaťnásobne. Dotklo sa to najmä jadrovej elektrárne, ktorá za štvorcový meter tento rok zaplatila 500 korún. Vysokú daň zdôvodňoval starosta obce Peter Ryška špecifickými rizikami, ktoré ľuďom v obciach s jadrovou energetikou hrozia. Už pred niekoľkými mesiacmi vyhlásil, že ak novela prejde, obec urobí voči jadrovej energetike opatrenia "ktoré bude poznať celá Európa". Na tomto stanovisku nič nemení. "Ešte si to premyslíme, určite však požiadame prezidenta, aby to nepodpísal."
Diskusiu o výške miestnych daní rozpútali Republiková únia zamestnávateľov a Slovenská obchodná a priemyselná komora. Na základe svojich analýz tvrdili, že dane v niektorých prípadoch neúmerne vzrástli a žiadali stanoviť limity. Po zmene zákona sú podnikatelia spokojní. "V takomto znení nám to vyhovuje," reagoval na schválenú novelu manažér únie pre právo a legislatívu Peter Molnár.
Neistota v mestských častiach
Od januára sa zmení aj správa miestnych daní v Bratislave. Zatiaľ čo teraz dane vyberajú mestské časti, po novom budú môcť o túto právomoc prísť. Podľa novely totiž môže magistrát rozhodnúť, či správu mestským častiam ponechá alebo si ju vezme do svojej kompetencie. Zmenou chcel rezort zladiť pomery s ostatnými mestami na Slovensku. Bratislava je totiž jedinou výnimkou, kde miestne dane nespravuje mesto, ale jeho časti.
Primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský presadzuje, aby správa daní prešla na magistrát. Starostka bratislavskej mestskej časti Vajnory Anna Zemanová sa obáva, že to spôsobí mestským častiam problémy s hospodárením. "Môže to ohroziť chod mestských častí a zabezpečovanie základných povinností voči občanovi," povedala.
Vajnory to už pocítili na vlastnej koži. Podľa hodnotenia Slovenskej ratingovej agentúry je investovanie vo Vajnoroch rizikové. Môže za to neistota týkajúca sa výšky príjmov v budúcom roku. Pri centrálnom výbere totiž mestské časti nikdy presne nevedia, koľko financií od magistrátu dostanú.
Zemanová tvrdí, že presun správy daní je zložitý a mesto nestihne do konca mája, kedy je daň splatná, pripraviť nový informačný systém pre centrálny výber. Bratislava tak podľa nej môže prísť o stovky miliónov korún tým, že v riadnom čase nestihne dane vybrať. "Pracujeme na zmene systému, tieto obavy nezdieľame," reaguje hovorkyňa magistrátu v Bratislave Eva Chudinová.
Ako sa zmenia dane z pozemkov a stavieb
- daň zo stavieb: Najvyššia sadzba bude najviac 40-násobkom najnižšej
- daň z pozemkov: Najvyššia sadzba bude maximálne 20-násobkom najnižšej
- obec môže zaviesť daňové pásma ako súbor ulíc alebo pozemkov
- oslobodenie od dane sa rozšírilo o pozemky pod železničnými dráhami
- k daňovníkom pribudli vlastníci verejných účelových komunikácií (napr. parkoviská pred hypermarketmi)
- pozemky: Ak nebude známy vlastník, daň bude platiť aj nájomca
- stavby: Ak nebude známy vlastník alebo nájomca, daň bude platiť užívateľ stavby
Zdroj: Novela zákona o miestnych daniach