Košice plánujú v horizonte desiatich rokov prepojiť električkové trate so železnicou a do mesta pustiť vlaky. Napríklad človek pracujúci v priemyselnom parku Kechnec a bývajúci na košickom sídlisku by sa do práce dostal vlakom priamo z najbližšej zastávky MHD.
Základný technický predpoklad už majú Košice splnené: rozchod električkových tratí je 1,435 metra, teda rovnaký, aký majú slovenské železnice.
V Bratislave je to horšie a aj ciele do budúcnosti sú výrazne skromnejšie. V druhej polovici roku 2007 by sa malo dať z hlavného mesta cestovať na jeden lístok napríklad do Pezinka kombináciou vlaku, autobusu a MHD. Doteraz je to možné iba v rámci mesta. Plány však hovoria o zavedení integrovanej dopravy na území celého kraja.
Vlakov v uliciach sa obyvatelia hlavného mesta tak skoro nedočkajú, električkové trate majú iba metrový rozchod. "Zatiaľ čo Košice sú vpredu, v Bratislave je napojenie električkových koľajníc na trate ŽSR vízia ďalekej budúcnosti, rátam tak tridsať až štyridsať rokov," povedal Zdeno Dovina z odboru železničnej infraštruktúry na ministerstve dopravy. Prebudovanie koľajníc by vyšlo na desiatky miliárd korún.
Košiciam pomôže pilotný projekt
Zámery na rozšírenie integrovanej dopravy v Košickom kraji sú súčasťou pilotného projektu ministerstva dopravy. Financovať by sa mal z eurofondov. V pláne je aj prestavanie budovy železničnej stanice tak, aby tvorila jeden komplex s konečnou električiek. Električková trasa sa má predĺžiť na sídlisko Ťahanovce a železničná prípojka sa vybuduje až do priemyselného parku Kechnec. Po dokončení siedmich plánovaných stavieb príde na rad výmena električiek za vlakové súpravy operujúce aj mimo mesta. Podľa vedúceho referátu dopravy na košickom magistráte Emila Štelcla začať by sa malo v roku 2008, v prvej etape sa električky dostanú do Ťahanoviec. Komplikácie však môže spôsobiť výkup pozemkov.
Použijú sa peniaze z eurofondov
Namiesto pôvodne plánovaného Európskeho fondu regionálneho rozvoja sa má projekt financovať z Kohézneho fondu. "Slúži síce na potláčanie rozdielov medzi štátmi, ale z posledných rokovaní vyplýva, že peniaze sa budú čerpať práve odtiaľ," povedal Róbert Felcan z odboru dopravnej infraštruktúry na ministerstve dopravy. Kohézny fond je prioritne určený na rozvoj železničnej a diaľničnej infraštruktúry, a práve železnice sú nosným prvkom v Košiciach a okolí. Pokryť má 75 percent nákladov projektu. Štát má spolufinancovať výstavbu železníc, mestský a samosprávny rozpočet košického kraja zostávajúce časti.
Ďalšie kraje budú nasledovať
Ministerstvo avizuje, že ak bude pilotný projekt úspešný, s podobným riešením sa počíta aj v ostatných krajoch. Na rade by mala byť Bratislava, keďže disponuje relatívne rozvinutou železničnou infraštruktúrou. Problémom je však spomínaný rozdiel v rozchode koľajníc. "Ešte je ťažko povedať, kto bude nasledovať, veď pilotný projekt sa v Košiciach len začína," dodal Felcan.
Ako funguje integrovaná doprava v Košiciach a Bratislave dnes
Zákazníci môžu cestovať autobusmi SAD, vlakmi a MHD na území mesta na jeden cestovný doklad za jednotné cestovné.
Kto však chce integrovanú dopravu využiť, musí zaplatiť osobitný príplatok.
Straty SAD a železníc, ktoré vznikajú výpadkom príjmu z cestovného na území mesta, sa hradia sčasti zo spomínaného príplatku a z rozpočtu mesta.