Reálne príjmy slovenského agrosektora klesli vlani v porovnaní s rokom 2004 o 10,6 percenta. Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat je to druhý najväčší prepad spomedzi všetkých štátov Európskej únie. Horšie na tom bolo len Portugalsko. Naopak, českí poľnohospodári si polepšili o 12,6 percenta. Príjmy farmárov však klesli aj v niektorých ďalších západoeurópskych štátoch. Podľa Eurostatu dôvodom je najmä zníženie poľnohospodárskej produkcie v únii o 4,8 percenta.
Rozdielna metodika
Rozdiel medzi nami a Českom si riaditeľ Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva SR Gejza Blaas nevie zatiaľ vysvetliť. "Musel by som vidieť ich účet. Priame platby by mali byť pripočítané k tržbám za výrobky a vyjadrené v hodnote produkcie. Do akej miery to v Česku urobili, neviem," uviedol Blaas. Eurostat podľa neho pracuje s údajmi, aké mu predložia jednotlivé krajiny. Hoci by sa štatistiky mali robiť podľa rovnakej metodiky, každý štát si ju podľa Blaasa vysvetľuje po svojom a prispôsobuje svojim pomerom.
Predseda agrárno-potravinárskej komory Ivan Oravec vidí príčinu nižších príjmov vo vlaňajšom "totálnom prepade nákupných cien agrárnych komodít". Všetky druhy obilnín boli lacnejšie. Vrátane kukurice, repky aj sladovníckeho jačmeňa. Napríklad pri kŕmnom obilí boli podľa Oravca ceny historicky najnižšie. Cena za jednu tonu klesla až na 2-tisíc korún, čo sa nikdy predtým nestalo. Blaas tvrdí, že nákupné ceny sa znížili v súvislosti s nadprodukciou obilnín. Klesla aj živočíšna výroba, pričom spotrebiteľské ceny potravín v maloobchodných sieťach buď stagnovali, alebo rástli len minimálne.
Pomohli dotácie
Vyššie príjmy českých farmárov odôvodňuje tajomník Agrárnej komory ČR Jan Záhorka najmä rastom dotácií. "U nás sa nákupné ceny prepadli v roku 2004. Znižovali sa aj vlani, ale dotácie rástli, takže v medziročnom porovnaní príjmy stúpli," vysvetľuje situáciu českých poľnohospodárov. Ich podniky minulý rok dostali v porovnaní s našimi o šesť percent dotácií viac a v roku 2006 má byť rozdiel jedenásť percent.
Českí, poľskí a maďarskí farmári sa v tomto roku dostanú v dotáciách na úroveň 65 percent poľnohospodárov v pôvodných štátoch Európskej únie. Naši môžu rátať s platbami na úrovni 54 percent. V príjmoch to predstavuje výpadok asi 1,5 miliardy korún. Napriek tomu sú slovenskí farmári na tom finančne lepšie ako pred vstupom do únie. Tvrdia však, že kvôli nižším dotáciám nedokážu cenami konkurovať zahraničným výrobcom potravín.
Mliekarom pokuta nehrozí
Farmárom v Česku hrozí pokuta 200 miliónov korún za prekročenie národnej kvóty výroby mlieka. V pondelok o tom informovali české Hospodárske noviny. "Našim producentom sankcie nehrozia, lebo vyrábajú o dve až tri percentá mlieka menej, ako určuje dohoda s Bruselom," uviedol pre HN predseda Slovenského mliekarenského zväzu Ján Blcháč.
Na Slovensku sa môže každý rok vyprodukovať maximálne 1,041 miliardy kilogramov mlieka, čo je v prepočte na litre o niečo viac.
Dôvodov neplnenia kvóty je podľa Blcháča niekoľko. Predovšetkým klesol záujem spotrebiteľov o mlieko a mliečne výrobky. Pred desiatimi až pätnástimi rokmi sa ho skonzumovalo na osobu a rok v priemere viac ako 200 litrov, teraz len okolo 160. Predseda mliekarenského zväzu si myslí, že je to aj kvôli negatívnej reklame. "Verejnosti sa prezentujú rôzne štúdie, podľa ktorých vedci zistili, že nadmerná konzumácia mlieka vyvoláva u ľudí rakovinu reprodukčných orgánov," hovorí Blcháč. Podľa neho to nie je pravda. Takéto informácie považuje za lobing firiem, ktoré nechcú, aby sa pilo mlieko, ale iné nápoje.