Bankroty spôsobuje aj zdravšia ekonomika

Zdá sa, že ani rast slovenskej ekonomiky, či náš vstup do eurozóny, nezastavil krach slovenských firiem. Naopak, oproti minulému roku vzrástol počet nových návrhov na konkurz o 31 percent. Kým v prvom polroku 2003 súdy evidovali 655 návrhov, za rovnaké obdobie tohto roka to bolo až 859 bankrotov. Dôvodov môže byť podľa odborníkov viacero. Od januára napríklad daňové a colné úrady musia povinne podať návrh na vyhlásenie konkurzu na každého svojho dlžníka, ktorý mešká s platením viac ako jeden rok a dlží štátu na daniach viac ako stotisíc korún. Róbert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska si myslí, že zvýšený počet úpadkov spôsobuje aj ozdravný proces slovenského podnikateľského prostredia. "V minulosti bolo bežné, že mali podniky dlžoby po lehote splatnosti," mieni Kičina. V súčasnosti podľa neho fungujú už firmy štandardným "západným" spôsobom a už menej tolerujú svojim obchodným partnerom platobnú neschopnosť. Tým, že sa vylučujú zadlžené firmy, sa podľa neho čistí ekonomika.

Ako sú na tom iní
Projektový manažér investičnej skupiny Penta, Jozef Špirko, dodáva: "Podnikatelia začínajú efektívnejšie využívať možnosti zabezpečenia si svojich pohľadávok voči dlžníkom. Nárast počtu návrhov na konkurz je prejavom zlepšovania právneho povedomia v podnikateľskej sfére." Podľa konkurzného sudcu z krajského súdu v Banskej Bystrici, Milana Ďuricu, jedným z dôvodov väčšieho počtu vyhlásených bankrotov môže byť fakt, že sa zjednodušil prístup k registrácii firiem. "Mohlo ich teda vzniknúť viac, ako je objektívne potrebné," dodáva Ďurica.
Podobne sú na tom so štatistikami bankrotov aj naši západní susedia - Česká republika. Nárast konkurzov českých firiem je však miernejší - iba o 7,6 percenta, keď do konca júna zaznamenali skoro dvetisíc nových návrhov na konkurz.
Zaujímavé je v tejto súvislosti porovnanie slovenskej a českej úpadkovej štatistiky s Poľskom. Do konca septembra klesol počet krachujúcich poľských firiem oproti minulému roku o 45 percent. V úpadku sa ich tam ocitlo spolu 860. Zásluhu na tom má podľa ČTK rastúca poľská ekonomika a ich vstup do Európskej únie, čo firmám umožnilo prístup na nové trhy.

Úpadok nie je negatívny jav
V tejto súvislosti však viacerí odborníci konštatujú, že bankrot nie je negatívny jav v trhovej ekonomike. "Existuje sloboda podnikania, ale mnohé firmy nie sú dostatočne vybavené ani personálne, manažérsky či materiálovo," dodáva Ďurica. Pričom tento trend postihuje hlavne menšie a stredné podniky. Veľké firmy podľa Ďuricu takéto problémy riešia väčšinou mimo konkurzného konania. Dodáva ešte, že žiaden, ani najlepší bankrotový zákon, nezabráni odchodu firiem z trhu. Môže ho iba urýchliť.