Štrbské Pleso dostala Štrba

Senát zároveň priznal, že Tatranská Štrba, ktorú chcelo mesto, tiež patrí Štrbe.
Lukratívny kataster národného parku, v ktorom leží jedno z troch najdôležitejších centier turizmu a kúpeľníctva v Tatrách, sa obec usilovala získať sedemnásť rokov. Samospráva Vysokých Tatier považuje rozsudok za nespravodlivý, Štrba sa, naopak, z neho teší.
Výzva pre Štrbu
Vysoké Tatry prídu o päť percent územia a o významný zdroj príjmov z miestnych daní a poplatkov. Štrbské Pleso a okolie je sídlom liečebných domov, zimných i letných športovísk a služieb cestovného ruchu. Na jeho území je niekoľko významných hotelov, ku ktorým by mal čoskoro pribudnúť päťhviezdičkový Kempinski. Štrbe sa zasa rozšíri kataster o dvetisíc hektárov a dobré spravovanie tohto územia považuje za výzvu.
Menej peňazí
Tento rok počíta mesto Vysoké Tatry s vlastnými daňovými príjmami vo výške zhruba 56 miliónov korún. Na budúci rok však asi pätnásť percent z nich už pôjde do obecnej kasy v Štrbe, teda približne osem miliónov korún.
Významným zdrojom príjmov sú najmä dane z ubytovania, prenájmu a nehnuteľností, ako i rôznych poplatkov. Kam poputujú podielové dane z príjmov fyzických osôb, bude závisieť od toho, či si obyvatelia Štrbského Plesa ponechajú trvalý pobyt vo Vysokých Tatrách, alebo sa prihlásia v Štrbe.
Nová situácia je aj škrtom pre pripravovaný územný plán. Ten sa bude musieť meniť a jeho schválenie sa zasa oddiali, čo negatívne ovplyvní rozvojové zámery veľkých investorov. Podľa finančnej skupiny J&T, ktorá plánuje v Tatrách preinvestovať niekoľko miliárd korún, chýbajúci územný plán a zonácia TANAP-u už v súčasnosti spôsobujú meškanie ich projektov.
Minulá a súčasná krivda
Aj preto kým jedna strana verdikt víta, druhá ho odsudzuje.
Starosta Štrby Michal Sýkora vníma rozhodnutie ako odstránenie krivdy z minulosti. K tej malo dôjsť, keď bolo Štrbské Pleso, ktoré patrilo obci od jej vzniku, v roku 1947 násilne odňaté. "Stále bolo integrálnou súčasťou obce. Prichádzali sme však o veľké peniaze a teraz to chceme napraviť. Všetky financie počas prvých piatich rokov investujeme späť do rozvoja Štrbského Plesa," povedal Sýkora. Podľa neho nie je dôležité, kto územie spravuje, ale ako vyzerá, a v tomto prípade mu je samospráva mnoho dlžná.
"Je to krivda pre Vysoké Tatry, pre ich rozvoj a praktický život. Je to krok späť," rozhorčuje sa primátor Ján Mokoš. Spravodlivosť je síce podľa neho nezávislá, ale pravda je na strane mesta i občanov Slovenska, pretože doterajšie šesťdesiatročné územnosprávne členenie potvrdilo svoju životaschopnosť. Mesto sa chce voči rozhodnutiu súdu všetkými dostupnými právnymi prostriedkami brániť, potvrdil primátor.

Korigovanie rozpočtov
Administratívnu obec Vysoké Tatry, ktorá rozlohou patrí medzi najväčšie na Slovensku, tvorí dosiaľ pätnásť mestských častí. Rozprestierajú sa na ploche necelých štyristo štvorcových kilometrov v katastrálnych územiach Štrbského Plesa, Starého Smokovca a Tatranskej Lomnice. Odňatím Štrbského Plesa sa zmenší mesto o dvadsať štvorcových kilometrov. Významnejšie sa to však prejaví v príjmoch mestskej kasy, do ktorej prúdilo ročne na samosprávnych daniach okolo šesť až desať miliónov korún. Rozpočet mesta v tomto roku počíta s celkovými bežnými príjmami, vrátane podielových daní, 124 miliónov korún. Predpokladaný nárast príjmov o osem miliónov korún do dvoch rokov však bude musieť radnica korigovať.